reklama

Etruskovia a ich náboženstvo I/II

V Etrúrii žili ľudia pravdepodobne už pred 750 tisíc rokmi. V 13. storočí pr. n.l. už boli spoločenstvá s vyčlenenými vodcami ako vyššou spoločenskou vrstvou. V 3. storočí pr. n.l. začalo kultúrne oddelenie Etrúrie od ostatných častí Itálie, ktoré sa neskôr prejavilo vznikom etruských miest. Obdobie villanovské (od 9. stor. pr. n.l.) sa donedávna považovalo za dobu príchodu nových kmeňov zo severu, súdiac podľa nového spôsobu pochovávania - spopolňovania. V súvislosti s Etruskami treba povedať, že ich pôvod nie je doteraz jasne preukázaný, ...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)
etruský sarkofág z 3. storočia pr. n.l.
etruský sarkofág z 3. storočia pr. n.l. (zdroj: z knihy Záhadní Etruskové)

... etruskológovia sa pridržiavajú troch hlavných hypotéz: 1. Etruskovia prišli do Itálie z Malej Ázie v rámci presunov egejského sťahovania a nájazdov tzv. morských národov. 2. Etruskovia prišli zo severu, kmene im príbuzné sídlili v Raetii (približne dnešné Tirolsko a časť Švajčiarska) a prívrženci tejto teórie ich stotožňujú s kmeňmi, ktoré prišli do Itálie na prelome 2. a 1. tisícročia pr. n.l., 3. Etruskovia sú pôvodnými obyvateľmi Itálie a tvoria najstaršiu zložku obyvateľstva tejto oblasti. Posledný predpoklad má dnes najviac prívržencov. Otázkou zostáva jazyková izolácia Etruskov, keďže ich jazyk na rozdiel od umbrijčiny a latinčiny nie je indoeurópsky. Používali ale abecedu prebratú od Grékov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Počas 8. a 7. storočia pr. n.l. sa zmenili náboženské predstavy, ktoré ovplyvnil styk s gréckymi kolonistami. Na území Ríma na pahorku Palatīnus žili Latīnī, ktorí mŕtvych spaľovali, na pahorkoch Esquilīnus, Quirinālis a Viminālis žili Sabīnī - tí používali kostrové pochovávanie. Obe obce žili samostatne, stav sa odzrkadľoval aj v neskorších obdobiach dvojakým pomenovaním rímskeho národa - Rōmānī (zrejme etruský pôvod) aj Quirītēs (sabínsky pôvod). Mytologický zakladateľ Ríma, palatínsky vládca Romulus a sabínsky kráľ Titus Tatius vládli samostatne každý nad svojou obcou. Ďalší rímski králi, historicky doložení, Numa Pompilius a Ancus Marcius sú Sabíni.
Spoločenská zmena vyústila do vzniku veľkých rodov, gentēs, tvoriacich aristokraciu, zdrojom majetku bola výroba a predaj zbraní a kovových nástrojov. Príslušnosť k takémuto rodu sa v spoločnosti veľmi cenila, preto sa začalo v priebehu 7. storočia pr. n.l. objavovať aj rodové meno, nōmen gentīle (dôležité aj neskôr: Marcus TULLIUS Cicero, Publius OVIDIUS Naso...). Tento systém rodových mien sa objavuje v rovnakom čase u Etruskov, Latínov, Umbrov aj Sabellov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zmena spoločnosti sa prejavila aj zmenou náboženstva, reforma sa pripisuje tradične Numovi Pompiliovi, ktorý reorganizoval aj kalendár a obsadzovanie kňazských úradov. Rozdiel medzi aristokraciou a ľudom sa prejavuje aj v pochovávaní, členovia aristokratických rodov si budujú mohylové hrobky. Osady sa opevňujú na ochranu pred pirátmi a lúpežníkmi. Vznikajú aj svätyne na uctievanie božstiev.

Obrázok blogu

 Etruské mestá boli blízko Latia, s tamojšími obcami udržiavali kontakty. Tieto mestá boli navzájom nezávislé, niektoré boli spojené vo federácii na náboženskom základe, jednotiacim prvkom bol kult bohyne Voltumny. Ich rozpínajúca sa moc si podrobila aj Rím, teda obe zlúčené obce - Palatínsku aj Esquilínsku. Etruskovia vládli v Ríme okolo 150 rokov, v 6. storočí pr. n.l. ovládali veľké územie od Álp po Kampániu. Kráľovská dynastia Tarquiniovcov bola z Ríma vyhnaná v roku 510 pr. n.l. (podľa povestí), ale je možné, že šlo len o politickú zmenu v etruskom meste a Etruskovia ovládali Rím ešte niekoľko desaťročí. Svedčia o tom aj správy o vojne s etruským kráľom Porsennom aj u Livia aj u Tacita, podľa Livia sa Porsenna vystrašil a napriek tomu, že obliehal Rím veľmi dlho a mestu hrozilo vyhladovanie, požiadal o mier po tom, ako sa ho Gaius Mucius (Scaevola) pokúsil zabiť keď vnikol do jeho tábora. Tacitus spomína Porsennovo víťazstvo, táto správa je pravdepodobnejšia, lebo Etruskovia ešte pôsobili v Ríme aj po vyhnaní kráľov. Je možné, že Porsenna neprišiel dobyť Rím v záujme vyhnaného kráľa Tarquinia Superba, ale sám chcel ovládnuť mesto aj celú oblasť Latia. Etruský vplyv priniesol do Ríma antropomorfné (v podobe ľudí) predstavy o bohoch, ich uctievanie v chrámoch a početné náboženské zvyky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na juhu Itálie sa Etruskovia stretli s gréckymi kolonistami a Karthágincami. S oboma sa stýkali obchodne. Od Grékov prevzali Etruskovia viaceré mytologické a náboženské predstavy, okolo roku 700 pr. n.l. prevzali aj abecedu. Vďaka nápisom napísaným gréckym písmom sa dajú prečítať niektoré nápisy, hoci ich presný obsah je neznámy. Nápisy sú často sprevádzané obrázkami, tak aspoň približne sa dá určiť zmysel dosiaľ nerozlúšteného textu. Informácie o Etruskoch máme aj od Rimanov, mnohé významné osoby slávneho rímskeho obdobia pochádzali z Etrúrie.

Poverčivosť Etruskov bola značná. Znalosti rituálov boli vyhradené úzkemu okruhu aristokratov. Kňazský úrad sa časom vyčlenil z kráľovského. V najstaršej fáze bola hlavným božstvom bohyňa-matka, podobne ako minojsko-mykénska Potnia. Zobrazenie tejto matky, vládkyne prírody sa objavuje na rôznych šperkoch a reliéfoch. Neskôr sa najvyšším božstvom stal muž, pravdepodobný je vplyv grécky, šíriaci sa od 9. storočia pr. n.l. Treťou fázou je prenikanie Etruskov a ich náboženských predstáv do gréckych a latinských oblastí a vzájomnému pôsobeniu a miešaniu týchto predstáv. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Podľa výzdoby hrobiek sa etruské náboženstvo postupne uberalo k chmúrnejším predstavám, čo ovplyvnili spoločensko-politické udalosti piateho a štvrtého storočia pr. n.l., keď Etruskovia strácali dobyté územia na juhu aj na severe. Neúspešné boje o záchranu zmenšujúceho sa územia boli sprevádzané nešťastiami v podobe vyvraždenia etruských aristokratických rodov inými italickými kmeňmi, ktoré sa vymaňovali spod ich nadvlády. V týchto časoch sa kodifikoval súbor etruských náboženských predpisov známych aj počas rímskej republiky a cisárstva pod názvom disciplīna etrusca

Fotografie použité z knihy J. Burian, B. Mouchová: Záhadní Etruskové

Lucia Kramaričová

Lucia Kramaričová

Bloger 
  • Počet článkov:  165
  •  | 
  • Páči sa:  0x

www.milosch.sk/LuckaMilos Zoznam autorových rubrík:  FotografieAliquid de antiquitateŠportDe universitateCultus atque humanitasAnimaliaŽelezníkIndológiaSúkromnéSpoločnosť

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu