Po ceste som sa ešte chcela zastaviť v reštaurácii.Z okrúhleho námestia, ktorého stred tvoril veľký kruhový objazd, somnaschvál najprv zabočila do uličky, kde stálo moje auto. Pokojne ako dobrevycvičený pes. Skontrolovala som, či jej v poriadku. Chcelo sa mi pohladiťho po studenej kapote. Z úst mi vychádzala para. Bolo niekoľko dní predVianocami a piváreň na rohu bola plná. Sadla som si na jediné voľnémiesto, ale keď pán pri vchode dopil a zaplatil, čašník ma poprosil, abysom si presadla. Zbytočne zaberám stôl pre štyroch, vysvetlil mi,a preniesol veci porozkladané na stole. Vchodové dvere sa neustáleotvárali a v miestnosti bol prievan. Kým čakám na jedlo, zapálim sicigaretu. Rozhliadam sa po miestnosti. Ľudia sedia na dlhých drevenýchlaviciach. Väčšina pije pivo. Mnohí jedia. Jedlo sa podáva v železných panvičkáchalebo na drevených dienkach namiesto tanierov. Varené údené mäso, horčica,čalamáda. Panvičky zo sčernetého železa. Teplo z nich až viditeľne sála.Keď jedlo prinášajú na stôl, na povrchu ešte vrie masť. Ľudia doň zabárajúvidličky a zapečený syr sa ťahá v dlhých vlasoch od vidličkyk ústam. Na perách ostáva pena od piva. Smejú sa a rozprávajú. Popol z cigariet padá na svetlé drevostolov. Čašníci majú čo robiť. Odnášajú prázdne poháre, vymieňajú popolníky,roznášajú jedlo. Vo vzduchu sú prichádzajúce sviatky. O dva týždne to tubude vyzerať presne rovnako, a predsa sa bude všetko menej ligotať.Vytratí sa sviatočný opar. Ľudia budú unavene čakať na jar. Ktorá je začiatkomjanuára ešte v nedohľadne.
Oproti mne je šesťmiestny stôl. Sedia pri ňomdvaja muži a asi jedenásťročný chlapec. Ešte dieťa. Muži majú rozopnutévetrovky a pijú pivo. Chlapec má pred sebou pohár limonády. Je vo veku,keď sa ho ešte nepýtajú, či si nedá pivo. Na prvý pohľad ešte dieťa, ktoré sav spoločnosti dospelých nudí. Sedí na kraji lavice, akoby sa mal už-užzošuchnúť. Nedočkavo. Akoby len čakal na povel, kedy bude môcť vyskočiť. Mačka,ktorá pozoruje vtáčika a čaká na vhodný okamih, kedy zaútočiť. Lenže tužiadny povel nepríde. Muži si upíjajú z piva. S chlapcom sa niktonerozpráva. Hrá sa s pohárom. Čašník mu prinesie čaj a on sa načiahneza jedným z vrecúšok cukru v drevenom stojane uprostred stola. Vezme vrecúško, chytí ho medzi paleca ukazovák za vrchný roh a potrasie. Cukor sa vo vrecúšku zosype,takže vrch vrecúška sa dá odtrhnúť a cukor sa nevysype. Chlapec si honasype do čaju a prázdne vrecúško nechá pohodené na stole.
Aj chlapcova dospelosť je ešte v nedohľadne. Aletoto gesto je veľmi dospelé. Ako kedysi v kaviarni U Mayera. V tej,čo ju poznali len starí Bratislavčania. Ktorú si pamätám čiernobielu akoz filmu pre pamätníkov. Rovnako, ako si neviem predstaviť, že stará mamanosievala niekedy aj farebné šaty. Lebo všetky fotografie, ktoré máme, súčiernobiele. A preto je čiernobiela aj v mojich spomienkach. Tak, akodávna kaviareň U Mayera. V centre Bratislavy, kam som chodievala sostarým otcom. Dal si kávu a ja som dostala zákusok. Keď sme si sadli, vzalz kraja tanierika vrecúško s cukrom, chytil ho za vrchný okraj medzipalec a ukazovák a potriasol. Z celej kaviarne U Mayera sinajlepšie pamätám na toto gesto. Nevedela som, aký má zmysel. Až oveľa neskôrsom pochopila, že nejaký zmysel vôbec má. V tom čase mi pripadalo skôr akozaklínadlo. Bolo to gesto vyhradené pre dospelých ľudí. Rovnako ako pitie kávy.Ja som nepila nič, do čoho by sa mohol dávať cukor. Ale niekedy som si bralavrecúško s cukrom a nešikovne si to gesto trénovala. Neskôr ma veľmipraktický zmysel toho gesta takmer sklamal. Myslela som si, že je to rituál.Poznávacie znamenie. Spôsob, akým sa medzi sebou zdravia dospelí.
Preto ma ten chlapec pri vedľajšom stole upúta.V ošúchanej bundičke. Zjavne znudený v spoločnosti dvoch pánov, ktorísi skočili na pivo. Ale v tom geste bol na okamih dospelý. Vyzeral, že honerobí po prvýkrát. Ako malí chlapci, čo fajčia na tmavom dvore. Pohyby spojenéso zapaľovaním cigarety sa nezhodujú s ich detskými telami.
Gestá ako vstupy do niektorých svetov. Pripaľovanie sicigarety zreťazenými gestami. Niektorí ľudia, keď vyberú cigaretu zo škatuľky,udrú ňou niekoľkokrát o dosku stola. Iní po nej prejdú prstami. Akoby juchceli lepšie ušúľať. Udrieť cigaretou o stôl je skôr mužské gesto.Pohladkať ju prstami skôr ženské. Žiada si štíhle ženské prsty. Prstys prsteňmi. Gestá, ktoré patria fajčiarom. Gestá, ktoré patria fajčiarkam.
Na svetlom dreve stola mám mobil a kľúče od auta.Mobil je tichý ako ulita po mŕtvom slimákovi. Myslím na Frederika. Vofeministickej knihe som si nedávno prečítala, že ženy nepoznajú svoju cenu.Kazuistika dvadsaťdvaročnej Dáše. Dáša sa vydávala, keď mala osemnásť. Právezačala pracovať v kaderníckom salóne, keď zistila, že s Antonom čakádieťa. Anton bol vyučený zámočník. Dášina prvá takzvaná vážna známosť. Už leno vážnych známostiach je v knihe celá kapitola. Ženy, čo túžia povážnych známostiach. Matky, ktoré hovoria svojim dcéram, aby sa snažili maťvážnu známosť. Na prvý pohľad nepochádzam z rodiny, v ktorej sahovorilo o vážnych známostiach. O vážnych známostiach hovoria matkypredavačky v lahôdkach svojim dcéram, ktorých otcovia sú automechanici.Hovoria im o vážnych známostiach, keď sa šestnásťročné dcéry vracajúnadránom z diskotéky a zvracajú v záchode. Keď nevedia trafiťkľúčom do kľúčovej dierky, ktorú vidia dvojmo. Mamy, tie predavačky v lahôdkach,ktoré celú noc nespali, ale v župane sedeli v kuchyni. Svetlo bolorozsvietené a popolník na stole prikrytom umelohmotným obrusom je plnýohorkov z cigariet. Nadránom počujú, ako v zámke štrngá kľúč. Vybehnúdo chodby. Froté župan si pritiahnu bližšie k telu a zauzlia opasok. Nanohách majú hrubé ponožky a šľapky s hrubou korkovou podrážkou.V prvej chvíli sa im strašne uľaví. Dcéra je nažive, nech sa už flákalakdekoľvek. Dcéra za dverami vidí kľúčovú dierku dvojmo. Ledva stojí na nohách.Dúfa, že matka už dávno spí. Alebo už odišla do práce. Do lahôdok treba chodiťna piatu. Vechťom namočeným v saponáte riedenom vodou umyť dlážkua hubou vydrhnúť pulty. Možno si matka ani nevšimla, že dcéra nie je doma.Ale matka dnes zavolala, že príde neskôr. V ruke mala cigaretu, keď volalavedúcej. Vraj nevie, kde má dcéru. A teraz kľúče v zámke.Predovšetkým strašná úľava. V šľapkách s korkovou podrážkou beží dopredsiene a otvára dvere. Dcéra je bledá. Ledva stojí na nohách. Zosuniesa k záchodovej mise a vracia. Hanbí sa, ale nemá silu niečovysvetľovať. Má dosť starostí sama so sebou. Takéto matky hovoria dcéramo vážnej známosti. Či si dcéra myslí, že keď ju Fero nabúcha, ostanes ňou. Veď ona vie, tiež mala sedemnásť. A manžel automechanik si jubral už s dvoma deťmi. Lebo ona mala šťastie. Len či ho bude mať aj dcéra.Preto nech sa nefláka po nociach. A radšej sa usiluje o vážnuznámosť. Veď či im Peter príde natrieť plot. Namiesto toho, aby sa s nímmuchlala pred vchodom. Najebaná. Matke vytečú nervy. Dáša z kazuistiky saza Antona vydala, keď mala osemnásť. Anton ju bil a Dáša s ním aj takostávala. Lebo, upozorňuje feministická príručka, Dáša nepoznala svoju cenu.
Dojedla som. Vezmem kľúče od auta a vyjdem z reštaurácie.Na ulici je v porovnaní so šumom v pivárni ticho. Na námestí jepostavený gumený stan, v ktorom sa hrá predvianočné divadlo. Tlmene odtiaľpočuť džez. Na vnútornej strane nepriedušnej gumy sa zráža kondenzovaný dychdivákov. Rýchlo kráčam k autu. Stisnem tlačidlo na kľúči a auto veselozabliká. Zamraučí. Ako psík, keď pán konečne vyjde z potravín. Niekoľkýmigestami sa s ním vítam. Otváram dvere na strane spolujazdca. Na sedadlo sihádžem kabelku a rukavice. Vyzlečiem si kabát a položím ho na zadnésedadlo. Strasie ma od zimy. Ale nerada šoférujem v kabáte. Zabuchnemdvere a nasadne. Reťaz pohybov. Kľúč do zámku. Zapnúť reflektory. Ukazovákoma prostredníkom zdvihnúť klobúčik na spojke, aby som mohla zaradiť spiatočku.Nohy na pedále. Spojka, plyn. Smerovka. Zapínam autorádio. Vmedzerený pohyb. Nienevyhnutný, ale významný. Auto by išlo aj bez neho, ale patrí k reťazi gest.Ozve sa hudba. Stále to isté cédečko, ktoré počúvam stále dokola. Opatrne vychádzamz parkovacieho miesta. Pohľad do spätného zrkadla. Volant celkom doprava a potomrýchlo vyrovnať. Predné okno sa mi zahmlieva. Dávam sa na cestu, akoby som saponorila do teplej vody modrého bazéna. Vody modrej ako modrá skalica.
