Katarina Kreislerová

Bloger

Počet článkov: 4
Páči sa: 2x

Som Slovenka žijúca v Prahe. Som lekárka, pracujem na psychiatrii. Moje povolanie je veľmi štruktúrované, v bežnej praxi si nemôžem veľmi dovoliť voľne, neštruktúrovane premýšľať, o to menej písať. Písanie všeobecne je pre mňa v tomto zmysle istá kompenzácia bežného života. Preto som sa rozhodla založiť si blog a dúfam, že to, o čom neštruktúrovane rozmýšľam, osloví aj iných. Zoznam autorových rubrík: Alica a Astra, Súkromné, Nezaradené

Zoznam článkov blogera

Katarina Kreislerová

O maďarčine

Na Slovensku je zvykom vysmievať sa z maďarského prízvuku. Nedávno som v recenzii na najnovší diel Harryho Pottera čítala, že „ak sa v Harry Potterovi objaví francúzsky, nemecký alebo iný cudzokrajný hrdina, vždy vo funkcii stereotypu: Fleur aj Krum hovoria spôsobom, akoby pochádzať z kontinentu bolo samo o sebe vtip.“ Rovnako na Slovensku funguje ako vtip už len to, ak niekto hovorí maďarsky, či dokonca len s maďarským prízvukom. Nech hodí kameňom, kto je bez viny. Dobre si pamätám, ako nás napríklad zabávalo, keď spolužiačky z južného Slovenska, ktorých materský jazyk bola maďarčina, vyslovovali latinskú terminológiu s maďarským prízvukom. Podotýkam, že študovali na slovenskej vysokej škole, po slovensky vedeli a boli nadpriemerne vzorné študentky. Akoby tá „naša“ latinčina bola o čosi správnejšia. V starom Ríme sa iste hovorilo latinsky s nádychom Slovenčiny.

30. jan 2008
Páči sa: 1x
Prečítané: 2 748x
74

Katarina Kreislerová

Chodí so mnou?

Nadväzujem na článok Natálie Blahovej o tom, ako má jej dcéra frajera. Ako to spoznala podľa toho, že jej zohrieva ruky, keď jej je zima. Spomenula som si pritom na to, ako to bolo. Keď sme mali šestnáť. Včera som v posteli pred zaspaním študovala Cosmopolitan girl pribalený k akémusi inému časopisu. Štrnásťročné dievča tam písalo, že už veľmi často zmenilo farbu vlasov. Lebo vždy, keď sa s niekým rozišla, zafarbila si vlasy. Rozmýšľala som, koľko tých rozchodov v štrnástich stihla. Ale toto nie je témou tohto článku. Ani mojich spomienok. Spomenula som si, ako to bolo, keď som ja mala šestnásť. Keď sa v tom čase Peter zaľúbil do Niny. Napríklad na lyžovačke. Peter sa zaľúbil do Niny, ale Peter mal v tom čase dievča, Slávu. Nine aj Petrovi bolo na lyžovačke jasné, že ich čosi posadlo. Peter učil Ninu lyžovať. Bol ochotný s ňou čakať na vrchu kopca, keď sa bála spustiť sa dolu. A to aj, keď kvôli tomu zmeškali autobus. Museli ísť nasledujúcim. Mrznúť na zastávke. Peter Nine pomohol niesť lyže. Nina, hoci sa za to dodnes hanbí, našla vtedy Petrov denník a čítala si v ňom. Dočítala sa, že Peter kúpil Sláve prsteň. Pripomínam, že kým mrzli na tej autobusovej zastávke, Peter Nine ne

29. jan 2008
Páči sa: 1x
Prečítané: 1 435x
8

Katarina Kreislerová

O sivých vlasoch 1

Tejto témy sa bojím. Pamatám si dosť presne, ako som si našla prvý šedivý vlas. Bola som s rodičmi v reštaurácii, bolo to už pred niekoľkými rokmi. Išla som na záchod, akoby nič. Umyla som si ruky, tak, ako nás to učili v škôlke. Že po použítí vécé si máme umyť ruky, lebo ich máme plné bacilov. Ja si dokonca ešte aj zuby čistím tak, ako nás to naučili v škôlke. Pamätám si, že prišla akási pani, objednaná asi zo zdravotného strediska na tento účel. Mala so sebou maketu obrovských sadrových zubov a velikánsku zubnú kefku. Sedeli sme na koberci v tureckom sede, deti predškolského veku, a ona, zreteľne artikulujúc, nám vysvetľovala, že zúbky sa čistia najprv horný rad zhora nadol, potom spodný rad zdola nahor, a potom plochy zúbkov a pekne aj vzadu, kam sa kefka dostane ťažšie. Na môj dušu dodržujem tento návod doteraz, keď už by som sama mohla mať také dieťa. Presne tak, zhora nadol horný rad, zdola nahor spodný rad, a zuby mám zdravé, mám tridsať rokov a iba jednu plombu. To vraj preto, že nám v tej škôlke dávali k desiatej aj tabletky s fluórom. Moja mama zase tvrdí, že to mám po nej. Že to sú gény. Ale moja mama nemá ešte ani teraz sivé vlasy. Moja mama, ktorá si pochvaľuje svoj tu

21. jan 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 299x
4

Katarina Kreislerová

Alica a Astra 1

Cestou som sa ešte zastavila v reštaurácii. Auto stálo v bočnej uličke. Zaparkované kolmo na chodník vyzeralo, akoby sa zahrýzalo do obrubníka. Rad áut navlečených na obrubník akoby nemohli povoliť stisk sánky. Ako bojové plemená psov, ktoré sa zahryznú a nepustia. Tie, ktoré tu stáli celý deň, boli pokryté námrazou. Tie opustené, ktoré za celý deň nikto nepohladkal. Možno už niekoľko dní. Majitelia sa možno boja chodiť autom. Na cestách je námraza. Niektorí nemajú zimné pneumatiky. Do práce chodia autobusom a auto sa celé dni trasie od zimy pred vchodom do domu. Ako malé psíky priviazané pred samoobsluhou o pouličnú lampu. So srsťou zježenou od zimy sa úpenlivo pozerajú na vysvietené vchodové dvere, z ktorých sála teplo a vôňa potravín. A vôňa ich pánov. Tak autá pokryté námrazou čakajú, kým sa oteplí. Zahryznuté do betónu chodníka, aby neodplávali. Iné sú tu len na okamih. Stačilo rýchlym pohybom skrútiť volant a zaparkovať. V sekvencii niekoľkých pohybov sa s ním rozlúčiť. Otočiť kľúčom v štartéri, vypnúť svetlá, zatiahnuť ručnú brzdu. Rýchle nacvičené pohyby v správnom slede. Vystúpiť, zabuchnúť za sebou dvere a stlačiť tlačidlo na kľúči. Auto zabliká a stíchn

3. jan 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 502x
0

reklama