Pohorie Rumija je najjužnejším pohorím Čiernej Hory s najvyšším vrchom Rumija 1594 metrov a leží medzi Skadarským jazerom a Barom. Pomaly stúpame serpentínami do sedla, odkiaľ sa cesta stáča (opäť serpentínami, ako inak), dole k pobrežiu. Cesta (na čiernohorské pomery celkom dobrá) je olemovaná farebnými pneumatikami (miestne rely?), vo vzduchu stále cítiť dym z požiarov. V sedle (samozrejme) stojíme a vychutnávame si výhľady. Všade naokolo sú kríky s obrovskými černicami, jeden z domácich si ich oberá do košíka a s nadšením mi ukazuje: "Monte Rumija!"
V sedle pohoria Rumija, kde sa cesta od Skadarského jazera stáča k pobrežiu
Mňam černice, boli výborné
Tam naľavo, to by mala byť "Monte Rumija"
Napriek našim želaniam tu nie je o nič chladnejšie (máme pocit, že teplejšie už hádam ani nemôže byť, ale to sme ešte mali pred sebou rozpálené vnútrozemie okolo Podgorice a 43 stupňov v Cetinje) a tak keď po ceste ďalej natrafíme na dve kamenné kade, do ktorých steká chladná voda z pohoria, okamžite sa pri nápise "Crnogorski partizan" osviežujeme.
Do Starého Baru sa nám podarilo doraziť až podvečer, ale ako sme rýchlo zistili, má to určité výhody (pre nás spočívajúce najmä v neprítomnosti množstva turistov). Starý Bar (čiernohorsky Stari Bar) sú vlastne zrúcaniny starého mesta s akvaduktom, ktoré leží východne od moderného Baru na úpätí pohoria Rumija. Kedysi ho nazývali "mesto duchov", ale po zemetrasení v roku 1979, ktoré zničilo mnohé z toho, čo tam ešte stálo (hoci zanedbané) sa tieto zrúcaniny začali reštaurovať a opravovať a dnes je to pekne udržiavané miesto.
Pohľad na moderný Bar
A na Starý Bar, z parkoviska, pod ktorým je "Múzeum" (už bolo zatvorené)
Spod Starého Baru sa vyráža na túry do pohoria Rumija
Do Starého Baru musíme vziať čvirika v krosnách, s kočíkom to nehrozí. K vstupu sa ide starou kľukatou uličkou plnou reštaurácií a predajní suvenírov (napríklad aj fliaš rakije s portrétmi Miloševiča a Mladiča) a olivového oleja - okolo Baru je totiž údajne vyše 130 000 olivovníkov a jeden, na ceste smerom na Ulcinj, má vraj vyše 2000 rokov (známy "barský olivovník", ktorý sme už nestihli, pretože sme z Baru odchádzali až za tmy). Ulička sa vinie pozdĺž hradieb až k vstupu do Starého Baru.
Vstupné je dve eurá, a keďže sme tu už podvečer, zapadajúce slnko farbí útesy pohoria Rumija do nádherných odtieňov a nie sú tu takmer už žiadni turisti. Zo Starého Baru je aj pekný výhľad na moderný Bar. Prechádzame sa tu dlho, dýcha to úžasnou atmosférou...veď si to vychutnajte sami.
Vstup do Starého Baru
Pohľad za hradby Starého Baru
A pohľad na moderný Bar
Prechádzky uličkami (alebo tým, čo z nich zostalo)
Často sa tu konajú open air koncerty, aj teraz sa pripravoval koncert v rámci festivalu "Barský letopis"
Fotografie z rôznych miest Čiernej Hory
Už za tmy večeriame v uličke pod hradbami Starého Baru obligátnu čorbu (zase je iná ako všetky tie, čo sme mali doteraz) a vraciame sa do Ulcinj, ktorý je od Baru len 22 km. Zajtra nás po dnešnej okružnej jazde čaká oddychový deň a potom cesta rozpáleným vnútrozemím do pohoria Durmitor.
