reklama

Dobrodružná cesta pod sedlo Ala-Kol

Posledné ráno v údolí Altyn-Arashan je chladné a polojasné, balíme čo sa dá a to, čo sa nedá, dávame na kopu pre našich dvoch nosičov, ktorí našťastie naozaj dorazili. Obaja stoja pri kôpke stanov, jedla, varičov a spacákov a začínajú sa pomocou ručnej váhy deliť. Problém s nosičmi býva v tom, že neskúsené oko turistu pri pohľade na nich nedokáže odhadnúť, či sú dobrí a skúsení, alebo nie, a tak sa musí spoľahnúť na úsudok toho, kto ich najíma, čo je v našom prípade Jevgenij, ktorý je niekde v Biškeku. Nuž uvidíme.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Hneď v kempe sme prešli na druhú stranu rieky Altyn-Arashan, našťastie po moste. Asi hodinku stúpame hore údolím a potom sa stáčame doprava a stúpame lesom popri horskom potoku. Na mieste, kde ho musíme prejsť na druhú stranu, sme pochopili, že mostom akéhokoľvek druhu je už asi koniec. Je tam len pár brvien len tak ledabolo prehodených cez rozbúrenú vodu, ktorá sa valí okrem iného aj po nich a tak sú tak krásne klzké, ako len mokré drevo vie byť, ale našťastie sme sa všetci (aj všetko) dostali bez ujmy na druhú stranu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Posledné ráno v kempe v údolí Altyn-Arashan

Obrázok blogu

Po tomto sme prechádzali na druhú stranu

Obrázok blogu

Počas prudkého stúpania lesom začalo najskôr mrholiť, potom pršať; v hustej vlhkej hmle vidíme len najbližšie stromy a blato pod nohami. Keď sme vyšli na trávnaté lúky nad hranicou lesa, narazili sme na ďalší potok, cez ktorý sa musíme dostať, čo ale už nie je tak jednoduché. Nakoniec sme ho po dlhšom a pozornom skúmaní a odhadovaní vzdialenosti jednotlivých použiteľných balvanov preskákali, tentoraz už nie úplne bez ujmy, ale nie je to také hrozné. Okolo nás stáda kráv a oviec a zahmlené ostrovčeky skál. Asi po dvoch hodinách hmly a mrholenia sa oblačnosť začína trhať a my pred sebou vidíme sedlo Ala-Kol (3800 m.n.m.), cez ktoré by sme mali zajtra pokračovať ďalej.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prvé náznaky modrej oblohy nás hneď nabíjajú energiou; hmla má síce atmosféru, ale keď je na mieste, na ktoré sa už možno nikdy v živote nevrátite, vie to naštvať

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Tam niekde pred nami je sedlo Ala-Kol...

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

...a tam pod nami je údolie Altyn-Arashan

Obrázok blogu
Obrázok blogu

foto Kreky:

Obrázok blogu

Dnes budeme spať pod sedlom pri suťovisku, je tam rovné trávnaté miestečko, ktoré sa podľa množstva odpadkov pod skalami využíva na prespanie často. Už dávnejšie sme si všimli, že miestni nemajú vôbec zmysel pre udržiavanie čistoty v prírode (ani nikde inde, keď už sme pri tom), čo je tak trošku škoda. Konečne slnko, vyhrievame sa na karimatkách a čakáme na našich nosičov, okolo nádherné vrchy. Jednoducho pohoda.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Konečne pod sedlom Ala-Kol (a konečne slnko)

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Hore sme vyšli okolo pol jednej, a keď sú už tri hodiny a naši nosiči nikde, začíname byť nervózni. Náš sprievodca Andrej ich chodí vyzerať, pýta sa kirgizských pastierov, či ich nevideli, ale nikde nič, nikto nikde. Štyri hodiny, nič, nervozita sa stupňuje. Nakoniec sme sa rozhodli, že pôjdeme naspäť dole, do údolia by to trvalo asi tri hodiny, tak aby sme to stihli ešte za svetla. I keď opätovný prechod rozbúreného potoka (jedného i druhého) nás veľmi nenadchýna. Po polhodine zostupu sme narazili na prvého z našich nosičov a z jeho rozhovoru so sprievodcom sme pochopili, že zablúdili (čo je pri miestnej absencii akéhokoľvek značenia či konzistentnej cesty aj celkom pochopiteľné). Ten druhý je ešte stále dosť ďaleko za ním, ale nemusíme ísť dole, tak sa plní energie vraciame pod sedlo. No dobre, tak plní energie je dosť premrštené, ono vo výške nad tritisíc je každé stúpanie také prešľapovanie z nohy na nohu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Naše miestečko na spanie

Obrázok blogu
Obrázok blogu

(tam nad nami - vľavo - je sedlo Ala-Kol)

Obrázok blogu
Obrázok blogu

2 x foto brch: blíži sa temná obloha (v tejto výške až nepríjemne rýchlo) a my sme stále bez stanov

Obrázok blogu
Obrázok blogu

foto Kreky

Obrázok blogu

Na dnešný deň toho máme dosť, ale keď sme vyšli hore, zistili sme, že to ešte nie je všetko. Tento nosič má totiž pri sebe len jeden stan, ale našťastie mal variče a jedlo, takže sme sa aspoň najedli. Jeden stan stojí, a opäť začalo mrholiť. Druhý nosič dorazil niečo pred siedmou večer, je zatiahnuté a prší, rýchlo staviame aj druhý stan a zaliezame. V teple spacákov dúfame, že zajtra bude pekne, veci vyschnú a my vyrazíme cez sedlo Ala-Kol. Nuž, nádeje sa nesplnili tak úplne, ale to uvidíte nabudúce.

Ivana Krekáňová

Ivana Krekáňová

Bloger 
  • Počet článkov:  175
  •  | 
  • Páči sa:  4x

STARÝ BLOG, zahibernovaný. Nový v Denníku N.Prekladateľka. Introvert. Deti dve. Reading for the pleasure of it. Zoznam autorových rubrík:  Expedícia KirgizskoZápisník bibliofilaRoad trip Čierna HoraTrek v nepálskych HimalájachKorzika s ľahkou turistikouVýlety s čvirikomFotopotulkyLapidárium

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu