Prichádzame do národného parku Lovčen




Národný park Lovčen - Njegošovo mauzóleum
Približne 20 km od Cetinje je z hlavnej cesty Cetinje - Kotor odbočka na Jezerski vrh (1675 m), druhý najvyšší vrchol národného parku Lovčen. Na jeho vrchole sa nachádza mauzóleum Petara II. Petroviča Njegoša, ktorý si toto miesto svojho posledného odpočinku vybral sám, a vybral si miesto naozaj nádherné. Z parkoviska vedie k samotnej hrobke 461 schodov tunelom vytesaným do skaly a za samotným mauzóleom je vyhliadková plošina, odkiaľ je fascinujúci výhľad na panorámu celého Lovčenu, a bohužiaľ opäť aj na početné lesné požiare. Mauzóleum je otvorené do šiestej a stihli sme to len tak-tak, na poslednú chvíľku, ale dovnútra nás pustili bez problémov. Vstupné je 3 eurá.
Cez kamenný tunel vytesaný v skale vedie k mauzóleu 461 schodov


Pohľad na parkovisko pod mauzóleom a národný park pred vstupom do tunela




Samotné mauzóleum po východe z tunela


A vyhliadková plošina s panorámou národného parku Lovčen






Záver v Kotorskom zálive
Cesta z Njegošovho mauzólea do Kotorského zálivu patrí spolu s vyhliadkovým fotosafari Durmitorom k tým najlepším zážitkom z jázd po Čiernej Hore. Slnko pomaly zapadá nad útesmi zálivu a my klesáme ostrými serpentínami k moru. Jednotlivé serpentíny sú očíslované a mnohé sú obsadené zaľúbenými párikmi - výhľad na záliv, kde pomedzi útesy zapadá slnko, naozaj stojí za to. Takže opäť robíme pomaly za každou zákrutou fotozastávky.
Z fotozastávok po ceste z Lovčenu do Kotorského zálivu







Posledný krát posádka: krekovci & miňovci


Pomaly sa začína zvečerievať, ale pri týchto výhľadoch sa jednoducho nedá ponáhľať






Dole v Kotore odbočujeme smerom na Tivat. Už je tma, oproti cez záliv svieti do noci kotorská pevnosť, cesta sa vinie tesne popri mori a je opäť tak úzka, že niekoľko kilometrov nám kvôli vyhýbaniu sa autám, ktoré idú oproti, trvá pekne dlho. Zakotvili sme v mestečku Prčanj, približne sedem kilometrov pred samotným Tivatom. Našli sme si ubytko v štyristoročnom kamennom dome priamo nad morom (čo tu nie je nič až také špeciálne - skoro všetky domy sú "hneď nad morom", pretože vyššie je útes). Domáci Ranko, u ktorého bývame, tu trávi tri mesiace v lete a zvyšok roka býva v Podgorici alebo cestuje. Pôvodne sme chceli odísť hneď na druhý deň, ale je tu tak nádherne, že sme sa rozhodli spraviť si posledný deň dovolenkovej pohody pri mori. Všetci sme sa zhodli, že práve tu sme mali to najideálnejšie kúpanie z celej dovolenky - teplé more, po ktorom sem-tam premávajú jachty, takmer žiadne vlny, málo ľudí, okolo krásne útesy, malé kamienkové plážičky, výborné jedlo, príjemní domáci...
Skoré ráno v Prčanj - Boka Kotorska














Ranko nám rozprával o Porto Montenegro - prístave pre luxusné jachty, ktorý je v Tivate. Vraj pred dvoma týždňami tu bola Tina Turner a v tieto dni sa tam premáva Djokovič na svojej jachte.... Kotorský záliv sa totiž pomaly ale isto stáva akýmsi "Monte Carlom" Čiernej Hory - sťahujú sa tam boháči so svojimi jachtami z vychytených európskych riviér, pretože je tam lacná nafta... Chceli sme si Porto Montengro pozrieť, ale stihli sme to až za tmy.
Pohoda pri mori - záverečný deň v Kotorskom zálive




Celý deň povaľovania sa pri mori s výhľadom na útesy bol vynikajúcim zakončením nášho road tripu po Čiernej Hore. Fantastická dovolenka - pobrežné mestečká, zálivy, pláže, kláštory, mešity, hory, jazerá... určite sa sem ešte vrátime.
Total count: 16 dní, 3750 kilometrov
Súvisiace články:
Čierna Hora road trip štart - cesta tam
Čiernohorským pobrežím až k albánskym hraniciam
"Kláštornou cestou" ku Skadarskému jazeru
Cez pohorie Rumija do Starého Baru
Oddych vo Valdanos a cesta do Durmitoru
Vyhliadkové fotosafari srdcom durmitorských hôr