Ale aby som sa vrátila na začiatok. Hneď z hrebienka nad Machhermom sa nám otvoril výhľad na Cho Oyu a okolité vrchy. Cesta z Machherma do Gokya trvá asi štyri hodiny a vinie sa mierne zvažujúcimi sa pastvinami pre jaky a popri moréne ľadovca Ngozumba, až vyústi pri prvom, a po chvíli aj druhom jazere v údolí Gokyo, ktoré napája himalájsky sneh. Počasie nám zatiaľ praje, aj keď riadne fučí, cesta nie je náročná, aj keď všetci dychčíme ako opreteky. Všetky jazerá v údolí Gokyo sú vraj pre Nepálcov posvätné (ani sa im nečudujem). Prvé, vo výške 4710 metrov, sa volá Longponga a druhé, o tridsať metrov vyššie, Taujung Tsho. Planina okolo jazier je pokrytá stovkami mužíkov a sme tu úplne sami (čo je na tom asi to úplne najlepšie).
Z hrebienka nad Machhermom, za nami Cho Oyu
Cesta sa vinie údolím pastvinami a cez sezónne "salaše" pre pastierov jakov
Blížime sa k prvému jazeru v údolí Gokyo, jazeru Longponga
A po chvíli aj k druhému, Taujung Tsho, a aj tu je planina okolo jazera posiata mužíkmi
Pri pohľade späť sa za nami vynára krásne tvarovaná šesťtisícovka Cholatse
Tretie jazero, pri ktorom leží samotné Gokyo, je už len na skok ďalej po ceste
A tu je, vo svojej poobedňajšej kráse - hnedá oblina vpravo je Gokyo Ri
Samotná dedinka Gokyo leží vo výške 4800 metrov na brehu tretieho jazera Dudh Pokhari. Dorazili sme tam, do nášho vytúženého cieľa, pred jednou poobede. Výšku pociťujú všetci, ale ja, ako jediná kvetinka výpravy, asi najviac, takže sa okamžite zachumlávam do spacáku a pomaly zomieram. Narayan nás ubytoval v lodgi s názvom Gokyo Resort, ktorá je na miestne pomery a na to, v akej výške leží, priam luxusná. V jedálni, opäť jedinej vykúrenej miestnosti (teplota na izbách je opäť viac než problematická, ale na to sme už pripravení - povinne pred spaním zapiť deň Aďovou domácou, ktorá sa nám povážlivo míňa) to vyzerá ako na horskej chate niekde v Tatrách (až na ten jačí trus, ktorý syn majiteľa prihadzuje do plechovej piecky v strede jedálne). Je tu dokonca aj „cyber café", ako Nepálci volajú svoje, ako by som to povedala, miesta s pripojením na net. Je to maličká miestnosť totálne zahádzaná všetkým možným haraburdím od matracov až po neviem čo, vyzerá ako kombinácia špajze a skladu; pri vchode sú tri drevené lavice a nejaké tri malinkaté notebooky; a, samozrejme, internet (20 rupií/min.) funguje len niekedy. V Gokyu je dokonca aj kníhkupectvo, údajne najvyššie položené na svete (aj keď to tvrdí jeho majiteľ, takže za pravdivosť neručím), ktoré spolu so cyber café vlastní majiteľ našej lodge (dám sem jeho fotku kvôli istému Andrejovi, ktorý mi neveril, že v Gokyu nejaké je).
Prvé svitanie v Gokyu, raňajky s pohľadom na Cho Oyu a pasúce sa jaky, štíty zrkadliace sa v tichej hladine tretieho jazera...jednoducho nádherné ráno, ktoré nám menšie problémy s dýchaním (musíme všetci dýchať s otvorenými ústami, nosom nestíhame) a bolením hlavy úplne vynahrádza. Dnes ideme na aklimatizačnú túru ďalej do údolia k piatemu jazeru, ktoré leží vo výške päťtisíc a údajne je od neho nádherný výhľad na panorámu masívu Everestu a Lhotse. Ideme len s Narayanom, naľahko, naši nosiči majú dnes mikro dovolenku. Ráno je mrazivé...keď som si šla umyť zuby do umývadla pri jedálni, z kohútika visel zamrznutý cencúlik.
Prvé svitanie v Gokyu
Slávny bookshop vo výške 4800 m
V čistučkom ráne vyrážame na aklimatizačku k piatemu jazeru
Ja sa necítim o moc lepšie než včera, hlavu mi ide rozhodiť, a už tuším, že hoci máme všetci obavy z výškovej choroby, budem to zase ja, komu sa to aj naozaj stane. Narayan nám rozprával, že na výškovej chorobe je najhoršie to, že môže dostať úplne hocikoho bez ohľadu na fyzickú kondíciu a vek - dokonca ju párkrát už dostal aj on, rodený Nepálec, ktorý bol v týchto výškach už najmenej dvadsaťkrát. K štvrtému jazeru som ešte došla - je tak nádherné ako všetky ostatné, ale už cítim, že veľmi ďaleko sa dnes nedostanem. Kúsok za štvrtým jazerom ma výšková choroba zobrala plným útokom a tak sedím pri kameni, za ktorým je aspoň trošku závetrie, je mi zle a čakám na chalanov, ktorí šli s Narayanom ďalej, k piatemu jazeru. Tam a späť im to trvalo asi hodinu. Potom mi rozprávali, že od piateho jazera mali naozaj úžasné panoramatické výhľady na celé okolie.
Štvrté jazero v údolí Gokyo, Thonak Tsho, a my všetci ;-)
Vyrážame ďalej, piatemu jazeru, ja už pomaly ale isto končím...
...a tu som aj skončila a presedela hodinu, kým chalani došli k piatemu jazeru a späť
Piate jazero - foto Andrej "Aďo" Beňo:
Piate jazero, foto Martin "Chuďo" Chudík:
Narayan pri piatom jazere, foto Martin "Chuďo" Chudík:
A okolo jazera, foto Martin "Chuďo" Chudík:
Zajtra, ak bude počasie také ako dnes, je na pláne vrchol našej výpravy, a síce výstup na Gokyo Ri, ktorý sa týči hneď nad Gokyom do výšky 5357 metrov. Výstup vyzerá hrôzostrašne - klasický serpentínkový stupák po hnedom chrbte zaobleného kopca, ktorý trvá okolo troch hodín. Ja už väčšiu výšku asi riskovať nebudem (čo mi ostatne aj Narayan odporučil) a pôjdem na túru okolo tretieho jazera, ktorá trvá asi dve hoďky.
To be continued.
Súvisiace články:
Začíname, ako každý, v Káthmandú
Lukla - Phakding - Namche Bazar
Namche Bazar, alebo konečne hory!
Namche Bazar - Phortse Thenga, alebo začíname cestu údolím Gokyo
Z Phortse do Machherma, alebo z rododendronových lesíkov do Mordoru
