Stromy sa podchvíľou rozostúpia a odmenia naše kroky, pomaly stúpajúce zeleným tichom, pohľadom do liptovskej doliny, kde sa ešte stále prevaľuje pozostatok ranných hmiel.
Nad hlavami nám šumia zlaté koruny smrekovcov, chladný vzduch je presýtený vôňou húb a tým zvláštnym pachom tlejúceho lístia, ihličia, chladného ranného vzduchu a machu, ktorý je cítiť v lesoch len počas babieho leta.
Po troch hodinách stúpania nehybnou kosodrevinou sa začína otvárať pohľad na trávnaté pláne a oblé krivky hrebeňa Roháčov. Cestička sa kľukatí stále hore, vrchol Baranca vyzerá byť tak blízko a predsa tak ďaleko.
Pred nami holé pláne, pod nami doliny, kde nízke jesenné slnko kreslí bizarné tieňové obrazy. A za nami údolia našej nádhernej krajinky a ďalšie hrebene vŕškov, pahorkatín a hôr, každý v trochu inom odtieni vzdialenej sivomodrej.
Na vrchole si všetci vychutnávajú hrejúce lúče slnka, veľa ľudí, ale všetci sú tak zvláštne ticho, s pohľadmi upretými na panorámy kraja, ktoré sa otvárajú na všetky strany.
Pod nohami sa rozkladajú tiché lesy Žiarskej doliny, nad ktorou majestátne krúži čierna trojica dravcov v ladných krivkách, kamenistá cestička sa kľukatí skalami a pláňami.
Cestou dolinou nás sprevádza stále silnejšie zurčanie horského potôčika, ktorý nám radostným hlasom sľubuje, že nás na chate čaká teplá polievka, to potešenie fyzicky unaveného, ale duševne povzneseného turistu. Tiene sa predlžujú, zapadajúce slnko kreslí stále silnejšie kontrasty. Les okolo nás je opäť temný a hrebeň Roháčov, ktorý sme nechali za sebou, horí sýtou červenou farbou.
Ústie Žiarskej doliny - Baranec - Žiarske sedlo - Žiarska chata - Ústie Žiarskej doliny
Súvisiace články: Jesenná jednodňovka na Zbojnícku chatu
