Pri vodopáde Skok sa nahromadil prvý zhluk ľudí. Mnohí sa vracajú späť, niektorí len tak polihávajú na už zožltnutej tráve pri Pliesku pod Skokom, niektorí pokračujú popri vodopáde hore Mlynickou dolinou. Nad hangom, z ktorého vodopád padá po kamenných platniach, sa z povinnej oddychovej zastávky pri Pliesku nad Skokom otvárajú prvé pohľady do Mlynickej doliny. Vyprahnuté suťoviská, rozoklané štíty, z času na čas sa objaví skryté pliesko, kamenistá cestička sa vinie lúkami stále vyššie a vyššie.
Pri Capom plese sa do nás opiera ostrý vietor, ktorý po tej ostro modrej oblohe, z ktorej bolia oči, milostivo preženie zdrap oblaku, ktorý za sebou po stráňach a štítoch vlečie tancujúce tiene. Čím sme vyššie, tým smaragdovejšie Capie pleso a nad ním Okrúhle pleso sú. Bolestne pociťujem stratenú kondičku, na Bystrej lávke spomíname na to, že posledná veľká celodenná túra bola ešte v Himalájach, takmer pred dvoma rokmi (potom už moju fyziognómiu zasiahlo tehotenstvo). V diaľke sa na suťovisku nad Okrúhlym plesom pasie stádo kamzíkov.
Bystrá lávka, uzučký priechod do Furkotskej doliny, zažíva niečo podobné dopravnej zápche (dnešný druhý zhluk ľudí), tak zastavujeme radšej až na druhej strane a pomaly schádzame k Vyšnému Wahlenbergovmu plesu, kde skrytí pred vetrom počúvame ticho a žblnkotanie vody v nejakej tajnej priehlbine medzi obrovskými kameňmi. Ako slnko klesá, kontrasty sú slabšie a slabšie a v neskoré poobedie je hrebeň Solísk už sfarbený príjemnými jesennými odtieňmi.
Cestička sa opäť kľukatí kosodrevinou, až zmizne v lese presvetlenom zapadajúcim slnkom. Zábery večerného Štrbského plesa sú ako gýčová pohľadnica. Obligátny záver krásneho jesenného dňa, ktorý si vyžiadal neúmerný počet klišovitých spojení na jeden článok.
Štrbské Pleso - vodopád Skok - Mlynická dolina - Bystrá lávka - Furkotská dolina - Štrbské Pleso
Súvisiace články: Najkrajšie pešie okruhy: jesenná jednodňovka na Baranec
