Zobudili sme sa skoro ráno a prvé čo som uvidela z okna našej Namaste Lodge bola šesťtisícovka Kongde Ri (6187 metrov) osvetlená vychádzajúcim slnkom (a na nás ako sme stáli ešte strapatí a zalepení s otvorenými ústami pred vchodom bol určite tiež úžasný pohľad). Konečne hory! Čo na tom, že jediné umývadlo celej lodgi je len pri vchode a len s ľadovou vodou, že sprcha je len v plechovej búdke na dvore, kde by sa v tej zime vyzliekol len najväčší masochista...chlipkanie voňavého čaju s výhľadom na šesťtisícovky Kongde Ri na jednej a Thamserku na druhej strane za to stojí.
Ranný pohľad na Kongde Ri
Takmer každý, kto ide na trek v regióne Khumbu (čo pri väčšine znamená, že idú smerom na základný tábor Everestu, alebo, ak chcú mať okolo seba menej turistov, tak idú ako my do údolia Gokyo), príde do Namche, ktoré je akousi bránou do tejto časti Himalájí. So stálym počtom obyvateľov okolo 800 je to na himálajske pomery relatívne veľké mesto (no, mesto, skôr dedina) s bankou, poštou, dokonca pizériou, nemeckou pekárňou (kde robia fantastické jablkové štrúdle), cyber café na každom kroku, ubytovňami, ktoré sa pýšia hrdým názvom hotel a jedným z najslávnejších himálajských hotelov, legendárnym Everest View Hotel. Tento hotel, postavený vo výške 3880 metrov, je vďačným miestom pre aklimatizačnú túru, ktorú absolvuje väčšina trekerov, ktorí do Namche prídu. Kedysi dokonca vyvážal svojich hostí vrtuľníkom až k hotelu bez aklimatizácie a hostia bývali v okysličených miestnostiach, ale pred pár rokmi sa od toho upustilo, najmä z bezpečnostných dôvodov.
Výhľad na Namche Bazar od Sagarmatha Museum
Náš prvý deň v Namche sme venovali aklimatizácii, predsa len sme vo výške 3450 metrov. Kamenné uličky Namche sú ovešané všetkým možným od toaletného papiera až po značkové športové oblečenie (je naozaj pravda, že v Nepále je takéto oblečenie omnoho lacnejšie ako u nás a oplatí sa tu kupovať, ale najviac sa oplatí v Káthmandú). Je sobota, deň tradičného trhu, kde majú predávajúci veci rozložené po blatistej zemi, krvavé surové mäso cez roje múch ani nevidieť, naše čuchové senzory opäť dostávajú zabrať...ráno, ako to väčšinou na horách býva, je nádherné, hoci z údolia, odkiaľ sme včera prišli, sa už pomaličky začínajú naťahovať hmly. S pohľadom upretým na nádhernú Kongde Ri a Thamserku smerujeme naše prvé kroky do múzea Everestu, ktoré je obohnané ostnatým drôtom, keďže tam sú vojenské baraky, ktoré je dokonca zakázané fotiť. Kúsok od nás sa prechádza vojak so samopalom, poniže sa pasie jak, a my prvýkrát vidíme naše prvé osemtisícovky - kúsoček Everestu (ktorý by sme si ani nevšimli, keby sme nevedeli, že to je ON) a majestátne Lhotse. Vedľa nich sa týči nádherný himalájsky Matterhorn - Ama Dablam. Sagarmatha Museum je voľne prístupné a obsahuje množstvo zaujímavých informácií, ale ak je pekne, vnútri dlho nevydržíte, keďže viete, aký je zvonku nádherný výhľad.
Tradičný sobotný trh v Namche
Prichádzame k Sagarmatha Museum
Výhľad z múzea, ktoré obchádza chlapík so samopalom (žeby strážil ten nádherný výhľad?)
Thamserku, a za ním vľavo Lhotse
Lhotse a napravo kúsok vykúkajúceho Ama Dablamu
A to je ON, úplne vľavo
Sagarmatha Museum
Pokračujeme k Everest View Hotel, počas cesty stále s pohľadom upretým na Lhotse, ale zamračuje sa stále viac a viac a keď prídeme hore, už nevidíme vôbec nič (ale zatiaľ nás naše ranné výhľady hrejú pri srdci). Pomaly sa vraciame okruhom späť do Namche a musím povedať, že výšku cítime najmä keď šlapeme - už chápem, prečo tu všetci chodia pomaličky krok za krokom. Vraciame sa okolo letiska Syangboche a domčekov krásne polepených jačím trusom upackaným do kruhov, ktoré sa sušia na palivo.
Výhľad na Lhotse počas aklimatizačky
Na stenách pri letisku Syangboche sa suší jačí trus
Návrat do už zamračeného Namche
Náš prvý deň medzi skutočnými horami končí na Apfelstrudel v typicky nepálskej Deutsche Bäckerei a v Cyber café (treba predsa podávať správy o postupe expedície vystrašeným rodičom), nabíjanie batérie tu stojí dvesto rupií, takže ešte dobíjame čo máme. Sprchu na dvore v tej zime nikto radšej neriskuje (až na brácha, ktorý potomm vyhlásil, že ani zďaleka nespĺňala jeho definíciu pojmu „teplá", ale každopádne mal z toho unikátny zážitok /sic/), spíme zle (keď si človek ľahne, dýcha sa ešte horšie) a hlava trošku bolí, ale už sa tešíme na zajtra, na pokračovanie nášho treku s výhľadom na majestátne vrchy okolo - máme pláne dostať sa do Phortse Thenga a cesta by mala trvať okolo štyroch hodín.
