Na tyrkysovú hladinu Pivského jazera je odtiaľto fascinujúci výhľad, len škoda, že je to oproti slnku a okrem toho je už vo vzduchu opar z požiarov - najmä z toho, ktorý vidíme oproti na hrebeni horského masívu nad jazerom. Aj na jazere je poznať trojmesačné sucho, ktoré Čiernu Horu trápi - hladina je viditeľne nižšie ako zvyčajne. K jazeru schádzame neuveriteľnou cestou - úzke serpentíny cez tunely vysekané do skaly, bez akéhokoľvek osvetlenia alebo značenia; v jednom z tunelov sa cesta dokonca rozdeľuje a vidieť to až v poslednej chvíli...
Pivské jazero



Tam na druhej strane v opare je vidieť mestečko Plužine


Cesta, ktorou sme schádzali dole k jazeru...

(foto Miňo)

Dole pri jazere sme prešli po moste na druhý breh do mestečka Plužine. Pár kilometrov odtiaľ je známy kláštor Piva, náš "cieľ" (v úvodzovkách, lebo cieľom bola celá táto cesta, ale z Pivského kláštora sme sa už vracali späť do Žabljaku). Kláštor prebehneme v rámci mikrozastávky, zvonku nevyzerá nijak veľkolepo, ale vnútri je to celkom zážitok...a môžete si tam kúpiť miestnu rakiju (áno, priamo v kláštore). Aj sme si, ako inak.
Pri jazere



Kláštor Piva zvonku...


...a zvnútra (foto Miňo)

Vynikajúci obed v "etno restaurant" v Plužine (obligátna čorba, tentoraz jahňacia a grilovaný pstruh z Pivského jazera - na našich roadtripových dovolenkách vždy schudnem, ale mám vážne podozrenie, že tentoraz to bude asi skôr naopak) a vraciame sa späť do Žabljaku. V durmitorských horách sme takto podvečer už sami, dokonca ani v Sedle nikto nie je. Slnko pomaly zapadá, všade je ticho, skalnaté masívy sú sfarbené zvláštnou ružovo - oranžovou farbou a strácajú sa v dymovom opare.
Tiché a zadymené pláne durmitorskej náhornej plošiny



A späť do hôr















Odtiaľ sme prišli...

...a tam ideme.

Celá posádka, naposledy v tichom durmitorskom "Sedle"


Ach, až mnou lomcuje nostalgia. Celá Čierna Hora bola zážitok ako sa patrí, ale toto fotosafari Durmitorom bolo naozaj niečo výnimočné (pretože sú to "hory, Gandalfe, HORY!").
Do Žabljaku sme dorazili o pol ôsmej večer, naša posledná noc v týchto krásnych horách. Zajtra vyrážame späť na pobrežie, ale inou cestou, ako sme sem prišli - okolo kaňonu rieky Tary do kultúrneho centra Čiernej Hory - Cetinje.