Po nočnom daždi, ktorý tu očividne nebol ojedinelý, sú lúky rozmočené a potoky rozbúrené. S dôrazom na rozmočené a rozbúrené. Na prvej rieke, Anyr-Ter, ktorá sa vlieva do rieky Altyn Arashan, je síce drevený most, ale ten je aj jediný, a prvé preskákanie ľadovej vody po klzkých kameňoch s výsledkom jedny roztrhnuté nohavice a jedna mokrá noha je zlovestným prísľubom dobrodružného dňa.
Slnečné ráno v kempe Altyn Arashan
Anyr-Ter, ktorá sa vlieva do rieky Altyn Arashan. A jediný most dnešného dňa.
Cesta vedie skoro po rovinke, lúkami, na ktorých sa pasú kone, kravy, ovce (čo síce vyzerá romanticky, ale okrem iného to znamená, že sú aj plné ich výlučkov a vyhýbať sa im je takmer nadľudská úloha)... Túžobne si hovoríme, aké by to bolo super, ak by to bolo celý deň takéto, prechádzka trávnatým údolím popri rieke s výhľadom na skalnaté hrebene a lesy naokolo. A ono to také aj naozaj bolo.
Lúkami v údolí Altyn Arashan
K vodopádu to trvá asi tri hodinky. Keď sme sa nášho sprievodcu Andreja pýtali, ako sa vodopád volá, tak nám povedal, že to je proste vodopád (neviem či je to tým, že sa naozaj nijako nevolá, alebo Andrejova značne obmedzená zásoba anglických slov nepustila). Keby sme chceli byť presnejší, tak prvý vodopád v údolí Altyn Arashan (vyššie je ich viac, údajne až päť). Posedávame na kameňoch pri malom potôčiku, nemáme sa kam ponáhľať (iba ak sušiť veci v tábore), kirgizskí pastieri nám mávajú, robí nám tu spoločnosť rodinka miestnych hlodavcov.
Oddych pri vodopáde
Z konca údolia sa na nás usmieva Pik Palatka
Cesta údolím späť je v poobedňajšom slnku ešte príjemnejšia, až na tie rozbahnené lúky. Niektoré miesta vyzerajú z diaľky pevne, ale človek sa tam zabára do močaristého blata až po lýtka. Systémom pokus - omyl sme prišli na to, že najlepší spôsob, ako také miesta prejsť, je preskákať ich čo najrýchlejšie po trsoch trávy, ktoré vyzerajú byť najpevnejšie. Problémom takejto legolasovskej taktiky však je, že ak náhodou v tej rýchlosti skočíte na miesto, ktoré nie je tak pevné ako sa tvári, zapichnete sa do blata v rozbehu, čo je ešte horšie (áno, podarilo sa). Keď sme sa vrátili do kempu, vyzerali sme, akoby sme celý deň orali.
Výsledok našej legolasovskej taktiky - no dobre, na fotke to nevyzerá tak hrozne, ale naživo sme boli vážne zabahnení ako viete čo
Poobedie v znamení ďalšieho dažďa, krupobitia, piva, ktoré sa volá príznačne "Naše pivo" a výbornej miestnej grilovanej zeleniny. Jasná a mrazivo chladná noc, okolo stanov sa prechádzajú kone.
Smerovník v kempe, ktorý ukazuje vzdialenosť k rôznym mestám sveta. Moskva a Jakutsk sú jediné červenou farbou.
"Naše pivo"
Zajtra sa pozrieme k horským jazerám do údolia rieky Anyr-Ter, ktorá sa tesne nad kempom vlieva do rieky Altyn Arashan.
