Corte sme zažili síce len večer, ale stálo to za to, keď už len kvôli korzickej polievke, ktorú sme tam ochutnali. Keďže je v jedálnych lístkoch opisovaná ako "Corsican soup", snažili sme sa dozviedieť sa od čašníčky, čo to vlastne je. Po našom anglickom úvode nasadila typickú "blank face" Francúza, na ktorého to niekto skúša s angličtinou, ale nakoniec nám vysvetlila, čo to je. Po francúzsky. Čo vyvolalo pre zmenu blank face na našej strane, a tak sme si ju objednali, aby sme to nakoniec zistili. Zlá správa je, že polievka stála osem eur, ale tá dobrá zase je, že tam dávajú asi všetko, čo je práve poruke v korzickej domácnosti (rozumej mrkva, cestoviny, nejaká sušená variácia šunky, fazuľa...), a tak z nej naozaj najete. V podstate taká stredomorská obdoba nášho severského gulášu.
Corte je plné typických stredomorských kamenných uličiek a kaviarničiek. Večerná prechádzka určite stojí za to, žiadni turisti, kľud...ale suveníry ešte otvorené ;-)
Nad Corte sa na útese vypína stredoveká kamenná citadela, z ktorej je výborný výhľad na celé staré mesto a okolité hory. Corte je vynikajúcim východiskom pre túry v okolí, napríklad do priesmyki Vizzavona, odkiaľ sa ide na známe Anglické kaskády, alebo do Tattone, ktoré je zase východiskom pre údolie rieky Manganello.
Z Corte sme pokračovali na západné pobrežie Korziky s krátkou zastávkou v nádhernej tiesňave Spelunca, odkiaľ to je už len kúsok k zálivu mesta Porto a slávnym skalám Calanches de Piana, ktoré sú známe vďaka svojim bizarným tvarom a ružovej farbe, ktorú spôsobuje prímes porfyritu.
Skalami vedie uzučká cesta, ktorej nevýhodou je, že ak sa na nej stretnú dva autobusy, trvá im asi tak hodinu kým sa po milimetroch prepchajú okolo seba (zažili sme, korzická zápcha z prvej ruky). Má to ale výhodu, aspoň máte čas vychutnať si nádherné okolie a azúrové more pod vami...
Pokračovanie opäť nabudúce ;-)
