Po technologickej a vedeckej "Expanzii" sveta totiž prišlo "Zmrštenie", zásoby fosílnych palív sú takmer vyčerpané, vládne hlad, pretože poľnohospodárske plodiny (a ľudí) napádajú nové choroby spôsobené genetickými mutáciami a najmocnejšou silou sveta sú kalorické spoločnosti, ktoré exportujú geneticky upravené plodiny, ktoré vydržia len niekoľko osevov.
Hladina morí dávno stúpla nad znesiteľnú hranicu a Bangkok chránia pred záplavami len sofistikované hrádze a sieť čerpadiel. A práve tam, do mesta, ktoré sa hemží pašerákmi, prisťahovalcami so žltou kartou, bordelmi a jednotkami bielych košieľ, prichádza tajný špión jednej z najmocnejších kalorických spoločností, AgriGenu, aby pod zásterkou majiteľa továrne na kľučkopružiny prečesával bangkocké trhy a hľadal potraviny, ktoré sa už nikde inde na svete nevyskytujú, teda genetický materiál dávnych dôb, ktorý by ho doviedol na stopu tajnej thajskej semennej banky a tajomného genotechnika, ktorý sa hrá so stavebnými kockami života.
"Zase jeden úspěch thajských genopirátů, zrovna jako ta rajčata a lilky a čili papričky, kterých jsou spousty na vedlejších stáncích. Jako kdyby se plnila proroctví z bible grahamitů. Jako by se sám svatý František neklidně obrátil v hrobě, chystal se vykročit po kraji a všem přinést hojnost ztracených kalorií minulosti."
Táto jedna z najočakávanejších noviniek scifi žánru minulého roka nie je vôbec ľahkým čítaním. Bez ohľadu na to, že Paolo Bacigalupi používa prítomný čas (čo pre mňa problém vôbec nebol) a záplavu thajských slov bez vysvetlenia, tak čitateľ je od prvej strany absolútne nemilosrdne vhodený do sveta, o ktorom nevie vôbec nič a nemá ani poňatie, čo sa to tam vlastne deje (pokiaľ nečítal jeho predchádzajúce poviedky, najmä Čerpadlo 6, čo som ja nečítala); nehovoriac o tom, že dôležitých postáv je tam nemálo, z ktorých Emiko, to eponymné dievča na kľúčik, novočlovek geneticky vytvorený Japoncami, ktoré skončilo na uliciach Bangkoku, je len jednou z nich.
"V bezpečí nejsme tak nebo tak. Když nejde o ty z obchodu, je to rez měchýřkovitá nebo Cibiscosis nebo něco jiného a možná horšího. Stejně nežijeme v dokonalém světě. Nežijeme v době Expanze."
Prvých sto strán bolo pre mňa utrpenie, ale potom som si želala, aby tá kniha s prekrásnym bladerunnerovským obalom (autor Milan Malík) ešte preboha nekončila. Ak sa totiž prehryziete začiatkom a vydržíte, ten fascinujúci príbeh začne zrazu dostávať zmysel. Paolo Bacigalupi dokázal v tejto svojej prvotine totiž majstrovsky prepliesť osudy všetkých postáv do deja, ktorý je realistický a mrazivý, a nechal na čitateľovi, aby si sám postupne poskladal všetky súčasti skladačky jeho komplikovaného a dych berúceho sveta budúcnosti. Ak by P.K.Dick žil dnes, napísal by niečo takéto. Pre mňa po Zamjatinovom románe My jedna z najlepších dystópií, ktoré som v posledných rokoch čítala.
Obálka od Milana Malíka
Román získal obe najvýznamnejšie ocenenia v rámci svojho žánru, Huga aj Nebulu, a naozaj zaslúžene. Dívka na klíček je totiž presne to, čo by dobrá scifi literatúra mala byť - obrazom nás všetkých, ľudských pohnútok, snov a aj tých najtemnejších zákutí našej duše, z ktorých boj o moc a zisk sú len slabým odvarom.
Názov originálu: Windup Girl
Český názov: Dívka na klíček
Autor: Paolo Bacigalupi
Preklad: Richard Podaný
Obálka: Milan Malík
Vydal: Argo, 2011
