Milena Slavická - Povídky jamrtálské
Milena Slavická, ktorá vyštudovala dejiny umenia, pracovala v Národnej galérii, pôsobila ako kurátorka výstav súčasného českého aj zahraničného umenia a prednáša na Akademii výtvarných umění v Prahe, napísala kratučkú zbierku štyroch prekvapujúco kruto realistických poviedok plných špiny (ľudskej aj skutočnej), ktoré s krásou výtvarného umenia nemajú nič spoločné.
Všetky štyri poviedky a zároveň hlavné postavy (Bavor, Anna, Ali, Aki Kakaba) tvoria jeden príbeh, ktorý sa postupne odvíja z ich rôznych zorných uhlov v pražskom Nuselskom údolí, prezývanom Jamrtál. Ono je to tak trochu odkaz na Povídky malostranské, akurát v normalizačnom duchu, kde osudy detských kamarátov, v podstate všedné, kruto formuje nielen ľudská malosť a nenávisť, ale aj doba, čo znamená, že ak je napríklad kamarátov otec veliteľ Ľudových milícií, tak spojenie "malicherná pomsta" naberá v postave udavača celkom nový rozmer. V podstate to ani nie sú poviedky v pravom zmysle, skôr tragédia v štyroch dejstvách, tiahnuca sa decákmi, ústavmi a protialkoholickými liečebňami a najmä sivosťou a beznádejnosťou doby.
"Ale někdy, když vál jižní vítr, bylo jasno, tak jasno, že když vyběhl Aki na kopec nad bývalým německým statkem, kde se dětský domov nacházel, mohl vidět špici otlučené věže jáchymovského kostela. Tam, mezi vysokými zdmi obehnanými dráty zkudlanými do ježatých spirál, žil jeho otec. To však Aki nevěděl. Nevěděl také, že když se někdy časně ráno probudil a za oknem se kývaly stromy ještě pohroužené do snu a jižní vítr přinášel smrad z kravína a hlas sirén, vstával jeho otec na šichtu v dole Svornost. A když pozdě odpoledne siréna zase ječela, nevěděl, že šichta končí a jeho otec, narozený stejně jako on jen pro marnou oběť, kráčí v pruhovaném mundúru a bangančatech v kordonu hlídaném psy zpět mezi zdi opletené ostnatými dráty."
Daphne du Maurier - The Breaking Point
Túto zbierku ôsmich poviedok spája téma, ako napovedá názov, akéhosi bodu zlomu, kedy v živote človeka nastane moment, kedy musí čeliť realite. V tom momente akoby sa spojenie medzi citmi a rozumom naplo tak veľmi, že každú chvíľu môže povoliť, prasknúť. A to, či skutočne praskne alebo nie, či sa postavy jednotlivých poviedok dostanú za hranicu šialenstva, z ktorej sa vracia len veľmi ťažko, necháva Daphne du Maurier posúdiť samotného čitateľa.
Tieto poviedky prvýkrát vyšli v roku 1959 a odzrkadľujú dobu, kedy ona sama nemala ďaleko od nervového zrútenia. Priznala, že pred ich napísaním sa dostala nebezpečne blízko na prah šialenstva a tie poviedky boli jej liekom, jej terapiou.
Tie poviedky samotné sú veľmi zvláštne a neuveriteľne rôznorodé, a to platí ako pre tému, príbeh, tak aj pre psychológiu a pohnútky postáv. Muž, ktorý sa na svoju ženu pozerá ako na cudzinca a postupne podľahne sladkosti dvojitého života, úteche anonymity a rozhodne sa niekoho (hocikoho) zavraždiť len tak, bez motívu. Žena, ktorej majú po operácii očí odstrániť obväzy a ona sa obáva toho, či bude skutočnosť súhlasiť s jej predstavou a zistí, že vidí ľudí so zvieracími hlavami a musí bojovať s paranoidnou predstavou sprisahania. Poviedka o pocitoch homosexuála s tým najnádhernejším opisom pocitu očarenia pri návšteve magického miesta. Dievča, ktoré žije vo svojom vlastnom svete vidí tajomný svet pod hladinou rybníka, pre ňu skutočný, a zatiaľ čo dospelí si myslia, že je námesačná, ona je na pokraji zošalenia a nikto to nevidí. Podobenstvo o nebezpečenstvách revolučnej ideológie zameranej na ničenie starých hodnôt a tradícií. Svet hollywoodskej hviezdy, svet lovca posadnutého korisťou, svet očami postihnutého dieťaťa.
"The thing was, though - and the last remaining conscious thread of thought decided to postpone conclusion until morning - which was real? This safety of the house, or the secret world?"
Obe knihy boli vynikajúce, každá svojim vlastným spôsobom, ale nečítajte ich v depresii. Hodia sa k daždivým večerom, ale v hlave musíte mať jasno.
---
Milena Slavická - Povídky jamrtálské, Torst 2010
Daphne du Maurier - The Breaking Point, Victor Gollanz 1959
