A o tom, aké je to pozrieť sa späť a uvedomiť si, aké nové emócie nám vek dal, aké je to uvedomiť si, že čím menej svedkov nášho života je okolo nás, tým menej si budeme istí, kto vlastne sme a kým sme boli kedysi, je táto kniha. Hneď na prvej stránke je napísané: „What you end up remembering isn´t always the same as what you have witnessed."
Tony Webster je už na dôchodku, za sebou má dlhoročné manželstvo, pokojný rozvod, dcéru, ktorá už má vlastnú rodinu. Jedného dňa mu matka jeho dávnej priateľky, ktorú stretol len jediný raz v živote a aj to pred štyridsiatimi rokmi, zanechá v závete peniaze a denník jeho dávneho priateľa. A vďaka tomuto útržku minulosti začne Tony spomínať. A zistí, že spomienky menia minulosť a ak sa odrazu ocitneme tvárou tvár nejakému dôkazu z minulosti, ktorý nám ukazuje, akí sme boli naozaj a že je to vlastne inak, ako si sami seba pamätáme, tak nás to doslova šokuje.
Zo začiatku som bola trochu prekvapená, prečo práve takýto bežný príbeh zo života, o dávnom nájdenom a stratenom priateľovi, o vzťahu, ktorý neskončil veľmi dobre, dostal Man Bookerovu cenu za rok 2011, ale keď som príbeh dočítala, tak som ešte dlho sedela a rozmýšľala o ňom. Je to totiž pohľad do duše starého človeka, ktorý cíti, že sa blíži jeho koniec, a uvedomuje si, že vek nám málokedy prinesie ten oddych, o ktorom si myslíme, že k starobe patrí. Je to príbeh o tom, ako človeka dokáže jeden nerozvážny list napísaný v mladosti v záchvate žiarlivosti prenasledovať svojimi následkami ešte takmer o polstoročie neskôr.
Sú knihy, ktoré sa najlepšie čítajú za určitých okolností alebo v určitom prostredí, a The Sense of an Ending je príbeh na daždivý večer, keď počuť kvapkanie dažďa na streche a celý svet už stíchol v nočnej tme. Keď si až fyzicky uvedomíme plynutie času.
„I survived. ´He survived to tell the tale´ - that´s what people say, don´t they? History isn´t the lies of the victors, as I once glibly assured Old Joe Hunt; I know that now. It´s more the memories of survivors, most of whom are neither victorious nor defeated."
Slovenský preklad vyšiel pod názvom Pocit konca v Artfore (aj keď „Tušenie konca" by podľa mňa vystihovalo aj názov aj samotnú knihu omnoho lepšie).
