Milujem príbehy. Sadnúť si ku knihe pre mňa znamená preniesť sa do iného sveta, do reality niekoho iného. Vždy ich mám rozčítaných niekoľko a milujem ten pocit, keď si k nim sadnem a vyberiem si z nich tú, na ktorú mám práve náladu.
Milujem knihy za to, čo mi dávajú do života. Za to, že vďaka nim sa dokážem pozerať na svet z viacerých strán a nevidieť ho čiernobielo. Za spomienky na detstvo, ktoré sa krútia okolo foglaroviek a mayoviek.
Milujem to, ako ma dokážu do seba vtiahnuť. Až tak, že nedvíham telefón a neotváram dvere, pretože som stratená niekde veľmi, veľmi ďaleko od zasneženého sveta za oknom.
Milujem svoje miesta na čítanie. Majú v sebe úžasnú atmosféru. Sú nasiaknuté všetkými tými príbehmi, do ktorých som sa práve tam ponárala. Musí tam byť tá správna deka, vankúš, lampa.
Milujem svoj výber toho, čo čítam. Zistila som, že výnimočnosť čitateľa nespočíva v tom, že číta, ale v jeho výbere toho, čo číta. Vždy mám doma množstvo nakúpených kníh, ešte neprečítaných. Milujem ten pocit, keď niečo dočítam a postavím sa pred knižnicu, aby som si pomaličky prezerala svoje knihy a vyberala, čo ďalšie budem čítať.
Milujem knihy a čítanie tak veľmi, že som schopná prečítať si knihu o čítaní. Teším sa na ňu.
