Sám Simmons, autor legendárneho Hyperionu, vždy tvrdil, že sa vo svojej tvorbe snaží stierať hranice medzi sf&f a mainstreamom a práve táto jeho poviedková zbierka je toho krásnym príkladom. Doslova som si vychutnávala plávanie od príbehu k príbehu, v priestore aj čase, od duševných upírov až po tematický zábavný park vo Vietname, kam chodia veteráni vietnamskej vojny relaxovať so svojimi vnukmi a plastovými atrapami samopalov; od vojny Severu proti Juhu až po neznáme planéty. Vrelo odporúčam aj tým, ktorí sf&f veľmi nemusia.
Má niekoľko pozitívnych naj a jedno naj nie príliš pozitívne. Bola to prvá zbierka poviedok Dana Simmonsa a obsahuje aj jeho úplne prvú vydanú poviedku („Řeka Styx teče proti proudu"). Zbierka získala cenu Brama Stokera v roku 1991 za najlepšiu zbierku krátkych poviedok, a musím povedať, že zaslúžene, pretože je to koncert spisovateľskej fantázie. Obsahuje aj úvod Harlana Ellisona, v ktorom opisuje, ako „objavil" spisovateľský talent Dana Simmonsa.
Jej český preklad z pera prekladateľa Iva Reitmayera je však bohužiaľ učebnicovým príkladom, ako sa to nemá robiť. Bez ohľadu na to, že české vydanie neobsahuje všetky autorove komentáre, sám prekladateľ sa pochlapil takými hlúposťami, že ma až zaráža, ako to mohlo vôbec prejsť rukami redaktora (a to malo podľa prebalu knihy dokonca redaktorov troch, z toho dvoch jazykových). Len tak ako príklad: dozvieme sa tam, že Dante napísal „Boží komedii", že Flannery O´Connor bol muž, alebo že Briti bojovali s Boermi. Je tam toho dosť, tak ak máte chuť, prečítajte si o tom môj článok, alebo obžalovací spis z Koniáša z roku 1997 (Koniáš je prekladateľská anticena, ktorá sa udeľovala za najhorší sf preklad v danom roku, a v roku 1997 ju „vyhral" práve Ivo Reitmayer s týmto prekladom). Škoda dobrého diela.
