Ale nie o tom som chcela. Chcela som naozaj o Strážcoch. Komiks Strážcovia/Watchmen/ napísal v roku 1987 Alan Moore a nakreslil Dave Gibbons a vzápätí získal cenu Hugo . Alan Moore vytvoril príbeh, ktorý sa odohráva v trochu alternatívnej realite v dobe pripomínajúcej osemdesiate roky. V tejto alternatívnej histórii sa hrdinovia v maskách objavili v Spojených štátoch po prvýkrát v štyridsiatych rokoch („A pak tu byl ještě Lišaj, Silueta, Komediant a já, všichni jsme se oblékali do křiklavých operních kostýmů a prostým, dětinským způsobem jsme vyjadřovali naše představy o dobru a zlu, zatímco v Evropě dělali z lidí mýdlo a stínítka na lampy.") a potom v šesťdesiatych a okrem iného pomohli Spojeným štátom vyhrať vojnu vo Vietname.
Teraz sú už ale roky osemdesiate a Nixon je tretíkrát prezidentom. Na krajinu ale stále tiesnivejšie dolieha hrozba jadrovej vojny so Sovietskym zväzom a noční strážcovia zákona v maskách sú postavení mimo zákon. Niektorí ostanú pracovať pre vládu, iní odídu na dôchodok, ale keď v New Yorku zavraždia Komedianta, jedného z pôvodných Strážcov, Rorschach, tak trochu sociopat a tak trochu paranoik, vyhľadá svojich starých druhov, ale nikto z nich netuší, čo všetko sa v boji za svoj život a za prežitie ľudstva dozvedia.
Tento príbeh si naozaj zaslúži pomenovanie grafický román /graphic novel/, je to výnimočne prepracovaný príbeh, obsahuje dokonca komiks v komikse, citáty Dylana či Costella, ukážky z dobových novín. A samozrejme, zabudnite na čiernobiele poňatie dobra a zla, tak často typické pre superhrdinský žáner; Strážcovia majú veľmi ďaleko od sveta absolútnych hodnôt, kde dobro zvíťazí a zlo je potrestané.
Strážcovia nemajú v skutočnosti nadprirodzené vlastnosti superhrdinov (až na Dr. Manhattana), sú to proste ľudia, z ktorých niektorí sú náckovia, niektorí sú labilní a neurotickí a ktorí v kostýmoch bojujú so zločinom, a majú na to tie najrôznejšie dôvody - a ich motívy nie sú vždy (lepšie povedané skoro nikdy) filantropické:
„Někteří z nás to dělali, protože za to dostávali zaplaceno, jiní aby se zviditelnili. Někteří z nás to dělali, protože při tom pociťovali dětinské vzrušení, a jiní zase podle mně kvůli vzrušení mnohem dospeláčtějšímu, byť možná méně zdravému. Nadávali nám do fašistů a nadávali nám do zvrhlíků, a třebaže v obou je zrnko pravdy, nedávají o nás ucelený obrázek."
Alan Moore síce vyzerá ako šialenec (ale to vyzeral P.K. Dick, aspoň väčšinou, tiež), ale vytvoril dokonalý obraz paranoje studenej vojny a legendárny príbeh, ktorý stojí za to prečítať si. Film bol spravený výborne, ale kniha je lepšia, a to už je čo povedať. Fakt.
Na záver neodolám napísaniu dvoch citátov, napriek tomu, že môžu takto vytrhnuté z kontextu vyznieť tak trošku pateticky, a to je práve to, čomu sa Alan Moore v Strážcoch tak úspešne vyhol. Fanklub odpustí:
„Život je komplikovaný, rozporuplný a sotva kdy se v něm něco uspokojivě vyřeší."
„Podle mně být hrdinou znamená také vědět, kdy jím už člověk nemusí být, uvědomit si, že hra se změnila, že se hraje o něco jiného a že v tomhle zvláštním novém panteonu výjimečných lidí nemusí být nutně místo pro vás."
Strážci /Watchmen/
Scenár: Alan Moore
Kresba: Dave Gibbons
Farby: John Higgins
Český preklad: Viktor Janiš
