
Po skutočne vynikajúcej zbierke poviedok Smoke & Mirrors (už ste sa niekedy zamýšľali nad tým, aké by to bolo stretnúť pod mostom trola, alebo aké následky môže mať predávanie svätého grálu v obchode so starožitnosťami?) som si tentoraz vzala jeho prvý román (ak nerátam spoluprácu s Terrym Prattchetom na Good Omens ) Neverwhere (česky vydal Polaris v preklade Ladislavy Vojtkovej ako Nikdykde v roku 2006).
Richard Mayhew je bežný Londýnčan, s bežnou (rozumej nudnou) prácou, bežnou (radšej nič nehovorím) snúbenicou a bežným (rozumej nudným) životom, ktorý pred ním leží tak jasne, že od neho neočakáva vôbec nič. Čo je chyba, keďže je postavou v jednom z príbehov Neila Gaimana (ach, tomuto sa hovorí metatext).
Jedného večera sa pred ním znenazdania na londýnskej ulici zjaví zranené mladé dievča v orthaných šatách. Vezme ju domov a ošetrí ju, a tým sa prepadne do sveta Londýna tam dole, pretože ako sa hovorí, žiadny dobrý skutok nezostane nepotrestaný. Dostane sa do sveta zabudnutého času, rytierov, najatých zabijakov a markízov, labyrintov a mostov plných Tmy, do sveta kde gróf má svoj dvor vo vozni metra, kde bezdomovci nemusia byť úplne to, čím sa zdajú byť (bezdomovcami), kde Islington je padlý anjel a Old Bailey je starý muž, ktorý na strechách kŕmi holuby. Do sveta, z ktorého niet návratu, ako sám bolestne zistí. Každý, kto sa do tajomného neexistujúceho podzemného sveta zabudnutého Londýna dostane, prestane vo "svete tam hore", v skutočnom svete, existovať.
Something slithered past them in the dark. "What´s that?" squeaked Anaesthesia. Her hand was shaking in his. "Hush", whispered the woman. "Don´t attract its attention." "What´s happening?" whispered Richard. "Darkness is happening," said the leather woman, very quietly. "Night is happening. All the nightmares that have come out when the sun goes down, since the cave times, when we huddled together in fear for safety and for warmth, are happening. Now is the time to be afraid of the dark." Richard knew that something was about to creep over his face.
Ale Richard, ktorý zistí, že názvy staníc metra majú ešte ďalší význam, sa rozhodne dostať sa domov. A na ceste týmto nebezpečným svetom, ktorý viac pripomína nočnú moru ako rozprávku, ho sprevádza dievča, ktoré zachránil, markíz, ktorý v skutočnosti nie je markíz, a tajomná lovkyňa mýtických mestských beštií. A každý z nich sleduje svoj vlastný cieľ, pretože ak ide o prežitie, tí ostatní sú väčšinou až na druhom mieste. Je to presne ten svet, ktorý si začnete predstavovať počas nočnej cesty metrom (kdekoľvek) pri pohľade do tmavých tunelov. Jednoducho skvelá urban fantasy, či ako sa to volá.
"Look," whispered his double. "See."
"See what?" He was standing on an empty, dimly lit station platform, a lonely mausoleum of a place. And then...
The noise and the light struck him like a bottle across the face: he was standing on Blackfriars Station, in the middle of the rush hour. People bustled by him: a riot of noise and light, of shoving, moving humanity. There was an Underground train waiting at the platform, and, reflected in its window, Richard could see himself. He looked crazy; he had a week´s growth of beard; food was crusted around his mouth; one eye has recently been blackened. He was a crazy homeless person standing on a platform of a busy Underground station, in the heart of the rush hour.
---
Neil Gaiman - Neverwhere, prvé vydanie 1996 by BBC Books, česky vydal Polaris v preklade Ladislavy Vojtkovej ako Nikdykde v roku 2006