Teda, ja som to vtedy nejak nepochopila. Zase nie som až taký skvelý šofér, aby bolo jasné. Jedno auto šlo predo mnou a jedno za mnou. Policajtov so svetlami na pumpe som videla. Vyhodila som smerovku dosť skoro, lebo som chcela dať najavo autu, ktoré šlo za mnou a evidentne sa niekam strašne ponáhľalo, lebo bolo na mňa nalepené už od Žiliny, že odbočujem. Policajti prestali mávať a zhasli svetlá a ja som si myslela, že zastavovali auto predo mnou. Bola som ešte tak sto metrov od odbočky na pumpu a oni už nesvietili a nemávali, a ja som to proste nejak neriešila (teraz som mala hlanvú úlohu trafiť sa k stojanu na pumpe).
A tak som zabočila na pumpu, spokojne prefrčala okolo nich a šla k stojanu tankovať. Za chvíľku som kútikom oka zbadala jedného z nich, ako sa ku mne blíži, a hneď som vedela, že zastavovali mňa a že asi bude zle. Najradšej by som im síce nadala, za to, že o piatej ráno zastavujú favorita, a poľských kamionistov, ktorí majú cestu pod Strečnom za pretekársku dráhu, si nevšímajú... Ale odolala som a okamžite som sa naladila do svojho režimu interakcie s verejnými pôsobiteľmi.
Terry Pratchett už v neviem ktorej Zeměploche napísal: „Jeho nevšímavost k jakémukoli druhu ohrožení byla taková, že každé nebezpečí zřejmě ztratilo odvahu a šlo pryč." Tak to, takú trošku naivnú nevšímavosť k arogancii, poznámkam, narážkam, náznakom, či povýšenectvu, používam ja. Som nechápavá, milá, trošku naivná, vždy slušná; reagujem jednoducho takým prostým spôsobom, že títo policajti, hoci som spravila chybu (to uznávam, ale neúmyselne), ma po niekoľkých poznámkach typu „tak to spravíme takou komunistickou päťstovkou", pri ktorých som sa tvárila, že ich vôbec, ale vôbec nechápem čo mi chcú naznačiť a keď som ešte zatvárila ako kôpka nešťastia, že idem do školy a za posledné peniaze som natankovala a nemám na žiadnu pokutu a tak, nechali proste ísť.
Ono to funnguje. Väčšinou. Žiadny hnev, hádanie sa o svojej pravde, nadávky. Nie. Voči všetkým arogantným úradníkom, povýšeneckým učiteľom, neochotným paniam za prepážkami a nepríjemným policajtom funguje milé a slušné správanie s absolútnou nevšímavosťou k akýmkoľvek arogantným, povýšeneckým, neochotným a nepríjemným slovám, a keď k tomu pridáte žiarivý úsmev, garantujem vám, že budete mať skvelý zážitok. Bez oohľadu na to, čo si naozaj p príslušnom verejnom pôsobiteľovi myslíte.
Doteraz si pamätám jednu tetu na pošte, kam som prišla keď už mali zatvárať (ale stále to bolo za päť minút). Okamžite ako som vošla na mňa začala ziapať, ako si to predstavujem, oni už majú umytú podlahu, kedy si myslím že sa chodí na poštu a podobné variácie na rovnakú tému. Žiarivo som sa na ňu usmiala, milo som sa osspravedlnila a slušne odišla. A celú cestu domov som sa smiala na tom, ako ostala stáť s otvorenými ústami a dívala sa za mnou ako za zjavením.
