Z diaľky sa ozýva hlas kukučky, čmeliak stratený v záplave mokrých kvetov. Vodou nasiaknutý mach, žltá záplava záružlia, nohy sa prebárajú do blatistých močarín. Bubnovanie dažďa na strechu chaty, vôňa mokrého lístia, trblietajúce sa šnúry perál na konároch. Nie nevyhnutne horšia alternatíva.















Cesty toulavý, já vím, že se vás už nikdy nezbavím, s kamarády vám večer písní vyprávím, že dál mě vedou mý cesty toulavý, spieva nám večer Michal a pri praskajúcom krbe sa sušia zablatené veci.


Divná je moc plamene a plynoucích vod; člověk se zahledí, omámí, zastaví; nemyslí už, neví a nevzpomíná, ale děje se v něm všechno co kdy žil, bez tvaru a bez času. (Karel Čapek - Krakatit)
---
Súvisiace články: Sýkorky ako živá fototapeta (fotorelax)