Používam wishlisty najmä v internetových kníhkupectvách (hlavne preto, že knihy sú vec, ktorú na nete kupujem na tony). Mnohé internetové kníhkupectvá umožňujú tvorenie wishlistov, ktoré potom môžete zdieľať so svojimi známymi, ale im ich rovno posielať a tak im ukázať či odporučiť to, čo ste si vybrali. Pri príchode prvej vlny wishlistov som bola nadšená. Konečne som nemala knihy, ktoré si chcem kúpiť, popísané po papierikoch, mohla som sa do wishlistu pozrieť za mesiac, za pol roka, a stále tam boli, moje želania, už žiadne stratené poznámky a zabudnuté tituly.
Po určitom čase som však zistila, že fenomén wishlistu je neuveriteľne zákerný. Prišla som do štádia vznikajúcej závislosti, kedy som mala po internete zo desať wishlistov, ktoré už začínali mať od ich funkcie (zorganizovať si veci, ktoré chcete) veľmi ďaleko. Začala som sa strácať, ale wishlisty sa stále rozrastali, akoby samé od seba. Čím viac kníh som mala vo wishlistoch, tým viac som ich chcela, jedna ma posunula k ďalším trom („ak sa vám táto kniha páčila, pozrite si aj tieto..., ľudia, ktorí si túto knihu kúpili, si kúpili aj tieto...).
Na najväčšom internetovom kníhkupectve (you know) mal v časoch mojej najväčšej posadnutosti môj wishlist asi dvadsať strán. Ako šla doba, wishlisty sa vyvíjali, a bolo stále ťažšie vymaniť sa z ich područia. U väčšiny si už môžete písať k položkám komentáre, jeden má už dokonca aj funkciu, že si doňho môžete dávať veci z celého netu a budete ich mať pekne pokope (samozrejme na tej správnej stránke); môžete ich posielať, zdieľať a neviem čo všetko.
Z wishlistovania sa stala posadnutosť. Závislosť. Najprv som to odmietala (prvé štádium závislosti: nepriznávame si ju), veď to predsa nie je nič divné, listovať si vo wishliste trikrát denne. Keď som však na trojtýždňovej dovolenke bežala do net café (akože pozrieť si emaily, v skutočnosti pokochať sa pohľadom na moje bohato rozvetvené wishlisty), prišlo pochopenie. Rozhodla som sa pre liečbu radikálnym šokom. Vymazala som všetky wishlisty až na dva (obľúbené a ešte obľúbenejšie kníhkupectvo), v ktorých sa snažím udržiavať hranicu plus mínus päť strán, aj keď wishlist je tak trošku samostatný organizmus, ktorý z času na čas rozbujnie ako po ožiarení, ale ak sa oň správne staráte, odvďačí sa vám (prázdnou peňaženkou).
