Iné sú menej známe, ale nemenej zaujímavé. Napríklad slovo "nylon" údajne vytvorila firma DuPont, ktorá ho vynašla vo svojich laboratóriách v New Yorku a Londýne. Nuž, to nie je pravda, ale etymológia je plná podobných "fake stories". Avšak pravda je, že "denim" sa pôvodne vyrábal vo francúzskom meste Nimes. Látku nazývali Serge di Nimes, neskôr skrátene "di Nimes", z čoho vznikol denim. Predpona "therma" (ako povedzme v termostate) pochádza z mena gréckeho mesta Therma, kde boli vyhlásené horúce pramene. Alebo taký slogan, z dvoch keltských slov "slaugh" a "gheun", ktoré spolu znamenali bojový pokrik. Kuriózna je aj história vzniku názvu Pakistanu, ktorý je vlastne skratkou, či tak trošku neslušná etymológia deviatich slov, ktoré používame každý deň.
Jedným z mojich najobľúbenejších je anglické "library" (knižnica). Slovo vzniklo z latinského "liber", olúpať, keďže prvé rukopisy sa písali na vnútornú stranu olúpanej kôry kmeňa. A staroanglické "bochord" znamenalo doslova "book hord". Alebo esej, to je z francúzskeho "essayer", skúsiť, pretože intelektuáli kedysi vnímali svoju snahu preniesť myšlienky na papier len ako skromný pokus zaznamenať ich.
Zaujímavý je aj príbeh, prečo sa v angličtine volá zviera "pig" /prasa/, ale mäso z neho "pork" /bravčovina/, a podobne pri "cow/beef" (krava/hovädzina) či "sheep/mutton" (ovca/baranina). Slová pochádzajú ešte z čias normanskej invázie do Anglicka, kedy vyššie vrstvy, ktoré jedli mäso, hovorili po francúzsky, keď ho chceli označiť, ale domáce anglosaské obyvateľstvo, ktoré zvieratá chovalo, im hovorilo germánskymi slovami. Nuž ale k tým názvom dní v týždni.
Tie slovenské majú pôvod celkom prozaický. Pondelok je dňom po nedeli, teda dňom po oddychu. Utorok je deň druhý, zo staroslovienskeho vtor (iný, druhý). Streda je deň v strede týždňa, štvrtok je štvrtý, piatok piaty. Sobota je z latinského sabbata, ktoré vzniklo z hebrejského šabbath, deň voľna, odpočinku. A nedeľa zo slovanského ne+delati (nerobiť).
Anglické sú o čosi zaujímavejšie, všetky podľa pohanských sviatkov alebo bohov. Sunday (nedeľa) je z latinského "dies solis", teda "sun's day", deň slnka - názov pohanského rímskeho sviatku. Monday (pondelok) vzniklo z anglosaského "monandaeg", "moon's day", deň mesiaca, pretože pondelok bol zasvätený bohyni mesiaca. Tuesday (utorok) bol pomenovaný po bohovi Tyrovi, bol to deň boha vojny. Wednesday (streda) je deň boha Odina (Wodan), teda "Woden's day". Thursday (štvrtok) je deň boha Thora a Friday (piatok) je "Freya's day", deň bohyne Freyi. No a Saturday (sobota) je "Saturn's Day", deň boha Saturna.
A na záver jedno z anglických slov, ktorých pôvod je v podstate jasný, ale napriek tomu zaujímavý (aspoň pre mňa, no). Slovo "disaster" odvádza svoj pôvod z neprajúcich hviezd, z "dis"- "preč, bez" + "astro" "hviezda, planéta," z latinského "astrum". V astrologickom význame teda nešťastie spôsobené nepriaznivou polohou planéty.
