Podľa predpovedí počasia sme mali pred sebou posledný pekný večer a posledný krásny deň, čo sa aj vyplnilo. Ako sme sa cez Belluno a Cortinu blížili k nášmu cieľu, Lago di Misurina, a pred nami sa začali objavovať prvé hanblivé vrcholky Dolomitov, nedočkavo sme fotili...a viete ako to s Dolomitmi je: keď sa k blížite, fotíte všetko čo po ceste vidíte, a keď už ste tam, tak vás tá krása hôr ohúri, že už si len vyberáte na fotenie to najlepšie.
Blížime sa k Lago di Misurina

Okolo Cristallo...

...a pred nami sa už otvára Misurina

Rýchle zloženie sa v kempe Alla Baita pri Misurine a prvá poobedná prechádzka okolo jazera




Podvečer som sa šla prejsť smerom hore kúsok po Dolomiti Panorama Strasse, nikde nikto, len lesy a ja




A druhá, podvečerná prechádzka okolo Misuriny




Na druhý deň sme chceli ísť na ani nie tak túru, ako skôr prechádzku okolo Tre Cime. Chlapík v kempe nám poradil, aby sme ráno šli Dolomiti Busom až hore k Rifugio Auronzo, stojí to na jedného dve eurá a má to jednu obrovskú výhodu: celé doobedie ste hore takmer sami. Boli sme. Bolo to super.
Ráno v našom kempe

Touto cestou sme prišli pod Rifugio Auronzo


Pomaly sa vzďaľujeme od Rifugia, okolo nás sa vypínajú nádherné sklané formácie (ideme popod Tre Cime), ani neviete, na ktorú stranu sa skôr dívať.








A už sme v sedielku nad Cimami, a toho slávneho pohľadu na Tre Cime od severu sa nevieme nabažiť, a tak len fotíme, fotíme, sedíme, zase fotíme, ideme trošku vyššie a zase fotíme...



Tu vidno cestičku popod Cimy, ktorou sme prišli

Tu sme si chvíľku posedeli pri no name jazierku a vyrušili rodinku svišťov pri ich sieste



Touto nádhernou čerešničkou na torte sme zakončili náš roadtrip po Taliansku. Poobede sme dobehli k Rifugio Auronzo za silného vetra a dole sme to stihli ešte bez dažďa. Začalo pršať presne vo chvíli, ako sme dobehli do kempu a od tej chvíle lialo v kuse až kým sme neprišli na Slovensko. Moc sme toho tú poslednú noc nenaspali, pretože nám do noci spievali ožraté ukrajinské horolezkyne, ktoré si postavili stany na najrovnejšej (a zákonite najnižšej) časti kempu, takže ich hneď večer vytopilo a svoj žiaľ patrične zapíjali.
Taliansko, sextenské Dolomity, jún 2009