Digitálne euro, alebo všeobecne digitálna mena centrálnej banky – CBDC (central bank digital currency) je definitívnym vyvrcholením snahy štátu o absolútnu kontrolu nad monetárnou politikou. A to so sebou prináša množstvo problémov. Zatiaľ je digitálne euro v štádiu výskumu a testovania. Taktiež sa pri jeho spustení neplánuje okamžité zrušenie hotovosti a digitálne euro by malo slúžiť ako doplnok ku klasickému systému. Je ale potrebné byť pri podobných etatistických nápadoch obozretní.
Pre úplnosť a v skratke začnem s výhodami, ktoré Európska centrálna banka popisuje na svojich stránkach:
Lacnejšie a okamžité platby
Zníženie závislosti od medzinárodných kartových systémov
Transparentnosť a boj proti praniu špinavých peňazí
Flexibilita menovej politiky
Odolnosť voči krízam
Automatické dane
Na prvý pohľad možno aj celkom dobré. Avšak, negatíva CBDC ďaleko prevažujú ich pozitíva.
Negatíva CBDC by som rozdelil do dvoch základných skupín, a síce na negatíva z hľadiska ekonomiky a negatíva z hľadiska slobody.
Ekonomické negatíva CBDC
Ako som písal v úvode, CBDC je vyvrcholením snahy štátu o kontrolu monetárnej politiky. Zavádzanie konceptov ako je záporná úroková sadzba alebo programovateľnosť peňazí je vrcholom etatizmu a ekonomickej teórie, založenej na viere v prospešnosť intervencie štátu do trhu. Z tohto pohľadu si teda CBDC iste nájdu svojich zástancov aj z radov neokeynesiánskych ekonómov a prívržencov modernej menovej teórie. Avšak opozícia v podobe klasických ekonómov, monetaristov alebo rakúskych ekonómov je a bude značná.
Už súčasný monetárny systém je z pohľadu klasického liberalizmu, mierne povedané, problematický. Intervenciu štátu do peňažnej politiky kritizovali všetci významní predstavitelia klasického liberalizmu alebo rakúskej ekonomickej školy. V krátkosti spomeniem najvýznamnejších kritikov 20. storočia: Ludwiga von Misesa, Friedricha Hayeka alebo Murraya Rothbarda. Okrem predstaviteľov rakúskej školy bol kritikom súčasného systému napríklad Milton Friedman, aj keď on nebol kritikom štátnych peňazí ako takých. Kritizoval hlavne snahu o cielenú infláciu a prílišný intervencionizmus.
CBDC je nadstavba súčasného fiatového systému, privedená do „dokonalosti“. V zmysle dokonalej kontroly nad peniazmi. Pre centrálnu banku nebude problém nastaviť záporné úrokové sadzby a donútiť tak obyvateľov míňať svoje úspory, prípadne nebude problém nastaviť na rôzne peniaze parametre ich použitia. Mohlo by ísť o časový parameter, čo by znamenalo, že ak sa neminú do určitého času, zaniknú. Prípadne o parameter určujúci rozsah tovarov, ktoré za ne možno kúpiť. Samozrejme, ich emisia bude možná neobmedzene, tak ako je aj emisia súčasných fiat peňazí. To predstavuje riziko inflácie a hyperinflácie, čo je len a len dodatočným zdanením.
Všetky tieto potenciálne možnosti sú v absolútnom rozpore s konceptom voľného trhu a možno to kľudne nazvať cestou k plánovanému hospodárstvu.
Mimochodom, neobmedzená emisia peňazí a permanentná snaha o 2 % infláciu za posledných minimálne 50 rokov umožnila vznik celej spoločenskej vrstvy - Cantillonovej elity. Alebo teda tej skupiny obyvateľstva, ktorá je prvotným prijímateľom novo emitovaných peňazí v systéme. Proces toku bohatstva od občanov k prvotným užívateľom novo vzniknutých peňazí popísal Cantillon už okolo roku 1730.
Negatíva CBDC z hľadiska slobody
V súvislosti s CBDC sa ďaleko viac spomínajú negatíva súvisiace so slobodou jednotlivca.
Koncept CBDC vznikol ako reakcia na vznik decentralizovaných kryptomien. Veľká väčšina kryptomien beží na takzvanom blockchaine, zjednodušene, decentralizovanej databáze. Pointou je zaznamenať všetky transakcie v sieti od vzniku danej jednotky (napríklad bitcoinu), až po poslednú peňaženku a zaznamenať to decentralizovane. Pseudonymita v sieti je zabezpečená tým, že sa adresy nepárujú s fyzickými osobami, ani nijak inak s fyzickým svetom.
Strata súkromia
CBDC si z tohto konceptu berú práve to zaznamenávanie všetkých transakcií v systéme. Každá jedna „minca“ má teda svoju históriu od jej vzniku, cez držiteľa, až po útratu a prípadný zánik (napríklad spomínanou časovou značkou). Naviac, a to je podstatné, každá peňaženka by bola spárovaná s určitou firmou alebo fyzickou osobou. To dáva centrálnej banke (a teda aj štátu) neuveriteľne silnú pozíciu - štát pozná všetkých súčasných, ale aj minulých držiteľov mince.
Možnosť cenzúry
Štát by disponoval možnosťou označiť „nepohodlné“ mince nálepkou a vylúčiť ich tak z obehu. Mohlo by sa jednať o majetok odporcov štátu alebo inak nepohodlné osoby. To sa deje už aj v súčasnosti, ale nie je to tak jednoduché, nakoľko stále existuje hotovosť.
Negatívne úrokové sadzby na účtoch
Vynútenie útraty vlastných prostriedkov pod hrozbou postupnej likvidácie úspor zápornými úrokovými sadzbami je prejav štátneho paternalizmu par excellence. A obhájiť túto formu intervencie napríklad podporou ekonomiky je proste zvrátené.
Určite by sa dali nájsť ešte ďalšie negatíva. Dôležité je, že existenciu CBDC nejde obhájiť žiadnym z argumentov, ktoré spomína ECB alebo zástancovia CBDC. Naopak, CBDC predstavujú hrozbu pre slobodnú spoločnosť a voľný trh.
Môže byť teda digitálne euro posledným klincom do rakvy Európskej únie?
Myslím, že môže. Snaha o celoplošné zavedenie niečoho tak centralistického a niečoho, čo je v takom rozpore s princípmi slobody, bude mať negatívne ohlasy v celom politickom spektre. Snáď okrem najzarytejších neoľavicových etatistických skupín.
S CBDC budú mať v prvom rade problémy nacionalisti. Tí ale nebudú mať problém s ekonomickými aspektmi, tak ako klasickí liberáli alebo libertariáni. Pre nacionalistov bude hlavným problémom centralizácia moci v ECB. Oni by možno aj akceptovali svoju formu CBDC na štátnej úrovni, ale s centralistickým EÚ riešením sa nikdy nestotožnia.
Ak by k zavedeniu digitálneho eura skutočne došlo, bola by cesta k ekonomickému úpadku EÚ prakticky nevyhnutná. Tak ako nemôže dlhodobo efektívne fungovať socializmus a centrálne plánované hospodárstvo, rovnako nemôže fungovať ani centrálne plánovaná mena. A vidíme to už v súčasnom systéme. Zavedenie CBDC by teda znamenalo nielen ďalšiu intervenciu do trhu, ale aj zosilnenie problémov inak typických pre plánovanú ekonomiku – neschopnosť presne určiť optimálne množstvo peňazí v obehu, absenciu trhovej úrokovej miery či vysielanie nesprávnych signálov do celej ekonomiky. Výsledkom by boli vážne ekonomické nerovnováhy a zvyšujúca sa neefektivita.
Aké sú alternatívy?
Asi najjednoduchšou možnosťou by bolo zachovať status quo. Teda súčasný fiatový systém. Aj keď je zlý, nie je horší ako systém s CBDC.
Lepšou možnosťou by bola koexistencia súčasného fiatového systému a voľnotrhových peňazí. Pravdepodobne peňazí založených na komodite (zlato, striebro) alebo na kryptomenách. O voľnotrhových peniazoch písal Friedrich Hayek v knihe Denationalisation of Money (1976), kde vyzdvihol potrebu súťaže medzi peňažnými systémami. Hayek argumentoval, že konkurencia medzi rôznymi menami by zabezpečila ich stabilitu a kvalitu bez štátneho monopolu. Je takmer isté, že trh by postupne fiatový systém sám opustil. Fiat je dobrý pre štát a prvotných vlastníkov novo vzniknutých peňazí, spomínaných Cantillonovcov, ale nie je dobrý pre bežného občana.
Najlepšou možnosťou by samozrejme bola definitívna odluka peňazí od štátu. To by znamenalo zrušenie štátneho monopolu na emisiu peňazí a umožnenie trhovým silám rozhodovať o tom, aké peniaze budú ľudia používať. Tento model by bol v súlade s princípmi voľného trhu a zabezpečil by skutočnú finančnú slobodu pre jednotlivcov.
Nutné dodať, že koncept voľnotrhových peňazí nie je v nijakom rozpore s princípom voľného trhu, na ktorom EÚ vznikala. Skôr naopak. Na spoluprácu, kooperáciu či voľný trh skutočne nie je potrebné zavádzanie digitálnej meny. Tento príspevok nie je kritikou EÚ ako takej, ale kritikou niektorých jej podivuhodných nápadov.
