
Svoj vzor som našla u svojhoblízkeho. Aj keď táto osoba už nežije, je v mojej myslia v mojom srdci stále prítomná a živá. Dedko ...
Chcela by som sa mu podobať, nosom presvedčená, že mi to dá veľa námahy a nebude to vôbec jednoduché.
Pamätám si na časy, kedy sme boliešte malé deti, ako pri nás sedával vonku na lavičke, pričom my sme sa spokojnehrali. Ako nám plný šťastia vymýšľal hry, ktorými by nás zabavil, ale zároveňaj niečo nové priučil, naučil. Spomínam si, ako sa tešil spolu so mnouz každého úspechu. Bol na mňa hrdý, že som dostala jednotku, že som malakoncert, ... A to nielen na mňa, ale aj na ostatných svojich vnukov, čivnučky.
Dnes som mu vďačná, že ma spolus mojimi rodičmi prihlásil do ľudovej školy. Neustále mi opakoval, že anineviem na čo sa mi to v živote zíde. A že raz si v hudbe určitevyliečim nejaké trápenia. A mal pravdu! Dnes to beriem celkom inak. Dedkomal pravdu! V hudbe vidím akési liečenie. Dokážem sa odreagovať. Chytím doruky gitaru a snažím sa niečo si zahrať, či len tak bezcieľne si zabrnkať.Ako rada by som mu teraz zahrala. Určite sa ale na mňa tam zhora pozeráa je pyšný, že som našla cestu k hudbe, tak ako on si to vždy prial.A aj to, že som sa dala na gitaru, hoci on sa toho nedožil.
Vždy som ho veľmi obdivovalaa veľakrát som nedokázala pochopiť, ako môže pokojne, rozvážne a ešteaj s úsmevom reagovať na dané problémy.
Keď som už trošku vyrástla,chodievala som k starým rodičom pravidelne. Každú sobotu. Piekli sme,upratovali, rozprávali sa o škole, zážitkoch.
Pokladala som ho vždy za dobrého,ochotného, láskavého, pracovitého, obetavého ale i tvrdohlavého človekas veľkým srdcom. A takým aj naozaj bol. Práve od neho som sa naučilabojovať za veci, ktoré chcem v živote dosiahnuť, stáť si za svojímnázorom.
Teraz môžem hrdo povedať aj ja,že som na dedka pyšná. Pyšná za to všetko, čo mi v živote odovzdala nebolo toho málo.
Pri myšlienke na neho sa mi doočí tlačia slzy, ale na perách mi nechýba úsmev. Chýba mi, no často na nehomyslím, modlím sa za neho a veľa spomínam. Mám ho v srdci.
Kiežby som mohla priať každému,aby sa tou jeho celebritou stal práve človek z jeho okolia. Pretože tohtočloveka pozná určite lepšie, ako ktorúkoľvek „hviezdu“ z časopisu.