Všetko sa to spustilo nedávno. Naraz. Nečakane... Zmätené, utrápené, prebolené. Strach. Bolesť. Smútok. Prázdnota. Úplná únava. Vyčerpanosť. Nevládnosť...
Raz jej jeden vzácny človek povedal. Že život je ako rieka, ktorá je zložená z okamihov. V živote sa stretneme s brvnami, ktoré upútajú našu pozornosť, no skutočnú krásu a poklad môžeme nájsť len ak načrieme až na dno. Až keď zdvihneme skaly a piesok a necháme si pretekať vodu pomedzi prsty. Tam sa skrývajú diamanty. No bez brvien by neboli. Práve tam sa skrývajú. Práve tam.
Brvná a prekážky budú vždy a všade. Je len na nej ako sa do toho pustí. Ako bude bojovať. Ako dokáže ustáť neľahkú skúšku. Zabudla na to najdôležitejšie. Na toho druhého. Držala síce v ruke ten najkrajší diamant, no prúd silnej vody a jej nepozornosť jej ho odplavili z dlaní. No dôležité je, že je opäť tam. Že sa vrátila do tej svojej rieky a má chuť plávať, bojovať proti neprajným podmienkam. Loviť až na dno, aby zase objavila a našla to najväčšie bohatstvo. A už si ho nenechala vziať.
Pre Teba: Prosím odpusť, prijmi srdce toho druhého, ktorý ti ho ponúka na dlaniach. Začni odznovu. Lepšie. Bez prekážok niet bohatstiev.
