Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(2)
Už to nie je to čo kedysi. Teraz už nemám nárok. Právo. Aj keby som to tak veľmi potrebovala. Vykúkam z postele, či sa to náhodou za tú sekundu, kým som sa nadýchla nezmenilo. Čakám, že dakto príde a len tak ma štuchne. To neustále čakanie ma tak vyčerpáva, že už nedokážem prehovoriť svoje oči, aby ešte chvíľu vydržali, že cieľ je nadosah. A keď sa náhle prebudím tak pohľadom prehľadávam izbu, či to teplo čo cítim je len akési prenesenie si sna alebo či sa tam ozaj niekde v kútiku skrývaš. Skloním hlavu, schúlim sa do klbka. Snívam. A v tej chvíli už nemusí byť nič iné. Lebo všetko na svete je... tvoje objatie...
