Vtedy, keď už bude neskoro...

Niekedy je také jednoduché len dačo povedať, no i tak to neurobím. Radšej sklopím zrak a tvárim sa, že sa ma to netýka alebo radšej rýchlo utekám od témy. A teraz? Teraz, keď prišlo ťažké obdobie, sa zamýšľam nad svojím životom. Zisťujem koľko omylov a prešľapov som urobila len tým, že som bola ľahostajná voči sebe, svojim pocitom, srdcu... A keď tu stojím zoči-voči realite, i napriek výčitkám, nedokážem zdvihnúť telefón a povedať to nevyslovené tým, ktorým to patrí.

Viem, že raz nastane opäť ten čas, ktorý bude podobný tomuto aspoň v jednej, i keď najdôležitejšej veci. Výčitky! Výčitky, ktoré budú príliš ťažké na to, aby som zvládla niesť následky svojich (ne)činov .

Hoci je to také jednoduché, nedokážem to...