Frederik Krucovčin
Čip RFID a môj názor k nemu
Moje články sú väčšinou o názore k nejakej danej veci, ktorá sa ma nejakým spôsobom dotýka alebo v nej musím vidieť niečo k čomu sa jednoducho musím vyjadriť. Presne tak, ako to bude aj s týmto blogom.
Volám sa Fredi, pracujem vo Volkswagene a občas Vám prinesiem môj uhol pohľadu k nejakej tej problematike. Váš konštruktivný názor si rád prečítam v diskusii, veľakrát mi to už pomohlo otvoriť oči a pochopiť veciam. Tak že, budem rád ak sa k daným veciam vyjadríte aj vy. Škoda, že na počítadlo návštev som zabudol na začiatku môjho blogovania. Nevadí :) Mimochodom ma nájdete blogovať aj na Tumblri Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené

Moje články sú väčšinou o názore k nejakej danej veci, ktorá sa ma nejakým spôsobom dotýka alebo v nej musím vidieť niečo k čomu sa jednoducho musím vyjadriť. Presne tak, ako to bude aj s týmto blogom.

Opäť a zas raz som sa vrátil do Košíc, ako už to u mňa býva zvykom na intrák. Povedal som si, že skúsim tentoraz pre zmenu inú fakultu (popravde som moc nezvládol programovanie a matiku, ale to nevadí) s tým, že tento krát s dobrým kamarátom na bunke. Začal prvý týždeň a ja som spoznal kopu nových mladých ľudí a tiež si povedal, že urobím veci tak, aby som mohol byť niekedy cez víkendy na intráku, a tým pádom sa tento víkend naučím aj žehliť.

Neviem prečo, ale v poslednej dobe mám pocit, že celý Váš život je len o tom, koľko likeov dostanete. Koľko likeov dostane Vaša fotka, ktorú ste práve pridali, koľko likeov dostane vtip, obrázok, video, ktorú zdieľate alebo myšlienka, ktorá Vás práve napadla a potrebujete ju napísať.

Štvrtok 18:00. Ako väčšina takýchto štvrtkov cestujem aj dnes domov. Práve som nastúpil do autobusu, zložil som si veci a pripravil si ako takú polohu nato, aby som si ako zvyčajne, za tie 2 hodinky čo trvá cesta, aspoň trošku po náročnom dni pospal. Zrazu však nastúpi dievča, s ktorou sa poznám maximálne z videnia a predtým sme sa ani poriadne nepozdravili.

Je piatok večer. Ako každý piatok väčšina mladých ide zresetovať hlavu a vypustiť problémy z hlavy. Po slovensky ide sa na diskotéku a určite sa aj poriadne opiť. Šak ako ináč. Žiaľ sme už jednoducho takí. Teda aspoň prevažná väčšina.

Žijeme v dobe, keď sa každý z nás niekam ponáhľa, nemá čas atď. Stále viac pociťujeme, že sa za niečím musíme hrnúť, že potrebujem toto alebo hento. Robíme všetko aby sme mali materiálne veci, vzdelanie, nové poznatky, zdravie. Avšak neviem či som sám alebo nie, ale občas pociťujem, že nám chýba to zdravie duševné.

Viem, že možno niektorí túto tému odignorujete hneď na začiatku, lebo je o politike. Osobne Vám to neberiem, lebo tiež som z politiky tiež osobne dosť znechutený, ale tak predsa len sa k danej problematike vyjadrím a určite ako mladý pôjdem voliť.

Veľakrát mám pocit, že som jediný čo chápe danú situáciu čo sa deje v mojom vnútri. Určite nie som sám, ale tento pocit je občas viac než hrozný. Tak veľmi by som chcel aby ma pochopili, ale žiaľ nejde to. Nie je to prvýkrát, čo sa mi to stáva. Ťahá sa to so mnou už hodne dlho, avšak je to ako keby začarovaný svet, z ktorého neviete vyliezť. Našťastie to potom nejakým spôsobom stále zmizne.

Každý jeden z nás nejako príde na tento svet a príde do nejakej rodiny, v ktorej sú rozličné finančné podmienky. Niekto je zabezpečený už od detstva, niekto menej, niekto je na tom tak, že sa teší z najmenšej maličkosti, ktorú dostane. Žiaľ nemáme ani náhodou rovnakú štartovaciu pozíciu.

O nás mladých sa zvyčajne vraví ako o budúcnosti. Budúcnosť vo všetkých smeroch. Čo naša generácia vytvorí na tom bude stáť celý budúci svet.