Juraj Ďurček: Dejiny železníc horného Zemplína (o autorovi i knihe)

Vášeň zvaná železnica si podmanila rodáka z Topolčian, ktorý žije a pracuje na východe Slovenska a o železnici aj píše.

Juraj Ďurček: Dejiny železníc horného Zemplína (o autorovi i knihe)
(Zdroj:  )
Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Mnohí obecní kronikári sa v rámci ročných záznamov niektorej sfére života obce venujú viac alebo podrobnejšie podľa toho, čo je blízke ich záujmom. Niekto sa viac venuje histórii, iný si viac všíma prírodné zaujímavosti alebo špecifiká, ďalší dokumentuje tradície, zbiera a notuje staré ľudové piesne, ktoré postupne upadajú do zabudnutia... a Juraj Ďurček prepadol vášni zvanej železnica.

Ako lektorka kronikárov mám vždy veľkú radosť, ak sa niekto z nich pustí aj do publikačnej činnosti. Vlastne chcem zdôrazniť, že robiť kronikára obce, školy, podniku, klubu, farského spoločenstva a podobne je veľmi dôležité a žiadúce, lebo takto zaznamenané čiastkové histórie skladajú, dopĺňajú a spestrujú mozaiku národnej histórie. Pre obec, školu, podnik, klub, farské spoločenstvo a podobne je šťastím, ak natrafí na dobrého zanieteného a šikovného kronikára. To znamená, ak natrafí na človeka, ktorý obec, inštitúciu alebo spoločenstvo dobre pozná, je s nimi zžitý a získané poznatky dokáže náležite spracovať a zapísať. Možno sa niekomu zdá, že robiť kronikára je v súčasnej dobe prežitkom. Dovolím si však oponovať. Ak by sa kompetentní spoliehali iba na to, že ak raz budú niečo potrebovať, všetko rýchlo nájdu v archívoch alebo na webe, nemusí to byť pravda. Mnohé archívne dokumenty sa po určitom čase škartujú, weby sa inovujú nielen vynoveným dizajnom, ale aj odstraňovaním neaktuálnych informácií, ktoré však môžu byť v budúcnosti akurát pre vás dôležité. V počítačoch i vo virtuálnom priestore sa neraz kopia tisíce a tisíce neoznačených digitálnych fotografií, pri ktorých už po piatich či desiatich rokoch nevieme určiť kto alebo čo a pri akej príležitosti je nasnímaný. No vďaka rôznym nadšencom, ku ktorým patrí aj autor vyššie uvedeného knižného titulu, nielenže sa zaznamenáva prítomnosť pre budúcnosť, ale sa aj prekopáva a objavuje, resp. na povrch vynáša a prezentuje to, na čo by sa inak možno zabudlo.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Juraj Ďurček pôvodne bol obecným kronikárom, inak by sme sa pred niekoľkými rokmi neboli spoznali na jednom z celoslovenských kronikárskych seminárov. Hľadala som vtedy vhodných ľudí, ktorí by cez prizmu ich vlastných skúseností pokryli témy, na ktoré som chcela upriamiť pozornosť vo vtedy pripravovanej novej príručke pre prácu kronikárov. Vďaka nemu som sa vtedy v rámci podnikových kroník dotkla pamätných kníh železničných staníc. Už vtedy mi hovoril, že prišiel síce na školenie obecných kronikárov, ale s obecnou kronikou už nepokračuje, lebo všetok čas mu zaberá železnica a jej história. A že plánuje o tom vydať knihu. O svojej kronikárskej práci aj o práci na vydaní knihy v roku 2018 hovoril:

Skryť Vypnúť reklamu

„K písaniu pamätnej knihy Železničnej stanice Humenné som sa dostal v roku 2006, keď mi túto prácu pridelil prednosta stanice. V tom čase sa kronika v Humennom nepísala už desať rokov. Spočiatku povinné zaznamenávanie významných udalostí na železnici sa postupom času zmenilo u mňa na záľubu. Prečítal som zápisy mojich predchodcov, ktorí viedli kroniku v minulosti. Neúplnosť zápisov, keď si kronikár (väčšinou prednosta) neuvedomoval, že v budúcnosti sa realita na železnici zmení a čitateľ nemusí chápať vtedajšie pomery, ma doviedla k zhromažďovaniu všetkých relevantných dokumentov súvisiacich so železnicami v regióne Humenného. Rôzne zaujímavosti, ktoré sa na železnici udiali a ich vplyv na spoločnosť i život ľudí, ma napokon priviedli k rozhodnutiu napísať dejiny železníc horného Zemplína. Momentálne na tejto téme pracujem päť rokov a blížim sa k vydaniu knihy.

Skryť Vypnúť reklamu

Zápisy do kroniky zostavujem podľa tematických celkov určených Generálnym riaditeľstvom Železníc SR v Bratislave. Pretože povinnosť viesť kroniku zostala na staniciach, ktoré majú len dopravných zamestnancov (výpravcovia, výhybkári), záber histórie železnice sa tým podstatne zmenšil. Preto sa zaoberám nielen určenými témami, ale zapisujem aj udalosti týkajúce sa dvoch najväčších dopravcov prevádzkujúcich vlaky na tratiach ŽSR: ZSSK Slovensko a. s. (osobná doprava) a CARGO Slovakia a. s. (nákladné vlaky). Pre fanúšikov železnice sú najväčším lákadlom vlaky a predovšetkým rušne, takže zapisujem aj udalosti týkajúce sa mobilných prostriedkov. V Humennom sa nachádza rušňové depo s opravovňou rušňov. Sledujem tiež činnosť Občianskeho združenia Podvihorlatský železničný spolok Humenné.

Skryť Vypnúť reklamu

Pri získavaní informácií z iných železničných organizačných jednotiek narážam na ťažkosti, pretože niektoré skutočnosti, ktoré dopravcu nestavajú do priaznivého svetla, nie sú ochotní poskytnúť. V týchto prípadoch mi pomáhajú rozhovory so železničiarmi z prevádzky, od ktorých získané informácie si ďalej overujem. Výsledný zápis na niektorú tému sa niekedy rodí ťažko a dlho. To ma však neodrádza, skôr povzbudzuje.

Trochu ma mrzí, že zápisy do kroník, ktoré zostavili moji predchodcovia, sa veľmi málo venujú železničnej prevádzke. Niektoré udalosti v spoločnosti sú úzko zviazané so železnicou, sú všeobecne známe, učia sa ich žiaci na hodinách dejepisu. Zapisovateľ tieto udalosti do kroniky zaznamenal, ale o premávke vlakov, používaných rušňoch, vybavení stanice, staničnom personáli sa nezmienil. Tak sa často dozvieme, aká bola úroda, koľko napadlo snehu, aká bola chorobnosť personálu, ale nemáme predstavu, ako stanica fungovala. Napríklad obdobie druhej svetovej vojny, keď režim Slovenskej republiky kolaboroval s Veľkonemeckou ríšou, je veľmi bohaté na udalosti. Z tohto obdobia však máme veľmi málo záznamov; prispela k tomu evakuácia staníc a železničných zariadení v novembri 1944. Počas evakuácie stanice sa stratila humenská staničná kronika, čo je veľká škoda, zvlášť kvôli tomu, že bola krásne vyzdobená maľovanými obrázkami. Osobne stále dúfam, že sa mi ju podarí nájsť niekde v niektorom z archívov.

Teraz, keď píšem knihu, mám problém so starými fotkami. A tak veľa fotím, lebo si uvedomujem potrebu zachytávania histórie aj obrazom, najmä ak plánujem o niekoľko rokov vydať knihu o súčasnej železnici. Okrem toho sme spolu s jedným mladým kolegom výpravcom pred časom urobili dva krátke filmy. On vie robiť s kamerou, ja mám zhromaždené informácie. Jeden film sme urobili o súčasnej prevádzke na železnici, keďže sa menia zabezpečovacie zariadenia a už sa prestali obsluhovať výhybky či návestidlá tak ako v minulosti. Druhý film je o histórii trate Humenné-Medzilaborce.“

(Viac pozri na: Krupová, A. - Pirošík, V. - Kováčová, Ľ.: Praktická príručka pre kronikárov. Prešov 2019, s.122-126)

Kniha, k príprave ktorej pristupoval Juraj Ďurček skutočne svedomito, vyšla v tomto roku s titulom

Dejiny železníc horného Zemplína

a s podtitulom

Prvá uhorsko-haličská železnica Humenné – Medzilaborce – Lupków – Humenné – Stakčin

1871-2021

Má 440 strán + 16-stranovú farebnú obrazovú prílohu a odzrkadľuje sa v nej srdce kronikára.

Vydavateľom publikácie je sám autor.

Grafické spracovanie a tlač Garmond Nitra.

Prvé vydanie

Koškovce 2021

Základné životopisné údaje o autorovi:

Obrázok blogu

Juraj Ďurček v publikácii priam s puntičkárskou dôslednosťou zaznamenáva udalosti, veci, ľudí v ním sledovanej téme. Na uvedenej trati v osobitných kapitolách venuje pozornosť nielen železničným staniciam, ale aj železničným zastávkam. Neobišiel tuším žiadnu maličkosť, ktorá sa dala zdokumentovať – aspoň náhodne vyberiem: zamestnanci (zdokumentované mená nielen prednostov, výpravcov či pokladníkov, ale aj sprievodcov, vlakových manipulantov a mnohých ďalších železničiarskych profesií), osobná i nákladná preprava a všetko, čo s tým súvisí, strážne domy, rušňové depá, tunely, železničiarske byty, atď., atď. ... Samostatnú pozornosť venuje pohonom v železničnej doprave – parnej i motorovej trakcii, koľajovým autobusom a motorovým vozňom.

Hoci názov knihy hovorí o dejinách železníc regiónu horného Zemplína, obsah knihy čitateľa v úvode zoznámi aj so stručnými dejinami dopravy pred vznikom železnice i niekoľkými informáciami o výstavbe a fungovaní novej železničnej trate po tom, ako po Viedenskej arbitráži nebolo železničné spojenie s Humenným južnou trasou cez Košice. Posledná štvrtina tejto publikácie je venovaná kapitolám, v ktorých sa hovorí o nehodách a mimoriadnostiach či informačných technológiách v železničnej doprave. Autorovej pozornosti neušli ani lesné železnice. Úplne v závere sa v krátkosti venuje aj životu železničiarov či železničnej archeológii.

Kniha je určite v prvom rade zaujímavá pre Hornozemplínčanov, keďže hovorí o ich histórii. Faktograficky je určite veľmi zaujímavá pre kronikárov a iných nadšencov histórie železnice v tomto regióne. No z metodického hľadiska môže byť veľmi zaujímavá aj pre kronikárov iných oblastí Slovenska, resp. pre železničiarskych fanjšmekrov, ktorých história železníc zaujíma v širšom regionálnom kontexte.

Prečítajte si tiež príbehy z cestovania železnicou:

Kalamitná odysea

Vo vlaku

Agáta Krupová

Agáta Krupová

Bloger 
  • Počet článkov:  180
  •  | 
  • Páči sa:  19x

Zaujíma ma spoločnosť, kultúra, tradície a mnohé iné, rada píšem o zážitkoch všed- ného dňa, občas sem pripletiem i nejaký recept. Predtým som viac písala o Londýne a Anglicku, lebo som tam istý čas žila a stále tam žijú moji najbližší. V ostatnom čase sa začínam viac venovať rodnému mestečku Hanušovce nad Topľou a jeho okoliu - prírode, histórii, pamiatkam i zaujímavým ľuďom. Zoznam autorových rubrík:  SlovenskoHanušovce nad Topľou a okolieLondýn, Veľká BritániaMestá a miesta Veľkej BritánieKnihyFilm a televíziaDivadloReceptyJazyk, nárečie, slangZvyky, tradície, obradyHistorický kalendárDetiSpomienkyAj taký je životZamysleniaNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

682 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu