No a veľkonočné jedlo sa svätí aj v Poľsku – o tom som sa zase dozvedela počas niekoľkých rokov života v Anglicku.
Na východe Slovenska sa toto svätenie ľudovo nazýva „śveceňe paski“ .
Slovo paska má tu viacero významov. V rusínskych oblastiach, u gréckych katolíkov a pravoslávnych veriacich je synonymom pomenovania sviatku Veľká noc. Oveľa častejšie je však zaužívané na označenie veľkonočných jedál, ktoré v košíku nesú ženy alebo dievčatá na posvätenie do kostola. V najužšom význame je paska veľkonočný biely koláč nahrádzajúci na veľkonočnom stole chlieb. Toto slovo je odvodené od slova Pesach (Pascha), ktorým sa v Biblii označoval sviatok nekvasených chlebov a toho, ako Mojžiš vyviedol Židov z egyptského zajatia.
Kedy sa toto svätenie na Slovensku zaviedlo? Neviem. Zvyčajne ak niečo, čo sa týka zvykov a obradov katolíckej cirkvi neviem, tak si pomôžem 14. upraveným a doplneným vydaním vyše tisícstranovej knihy Andreja Radlinského Nábožné výlevy z roku 1945. Lenže v tomto prípade mi nepomohla ani kniha, lebo nie je tam žiadna informácia o histórii svätenia veľkonočných jedál, iba príslušné modlitby. Nuž a z tejto tu diskusie je jasné viacmenej len to, že na západnom Slovensku v niektorých lokalitách svätenie veľkonočných jedál existuje. Nie je však takou typickou veľkonočnou charakteristikou západoslovenského kraja, ako na slovenskom východe, iba lokálne sporadickou. Mne ako východniarke z toho vychádza jedno riešenie – zaviedol ho tam nejaký východniar, ktorý sa na západnom Slovensku usadil a tradícia jeho rodného kraja mu tam veľmi chýbala. Ak poznáte iné vysvetlenie, podeľte sa oň, prosím, so mnou a ostatnými čitateľmi v rámci diskusie pod článkom. Vopred ďakujem. Ale vráťme sa k našej paske.
Každá gazdinka predtým, ako išla svätiť pasku, teda košík s veľkonočnými dobrotami, nachystala do košíka všetkého hojnosť - pasku ako biely koláč, šunku, klobásy, slaninu, vajíčka, "sirek", cviklu, maslo, soľ... Dnes sa už obsah mnohých košíkov od tých tradičných trochu líši. Nájdete tam okrem slepačích vajíčok aj čokoládové, niekto pridá exotické ovocie - banány, pomaranče - iný možno ešte niečo ďalšie. Veliké košíky, ktoré si pamätám z detstva, nahradili dnes menšie, dizajnom i materiálom, z ktorého sú vyrobené oveľa rôznorodejšie. Dôležitou súčasťou košíka sú tiež obrúsky (voľakedy na krosnách vytkávaním bohato zdobené ručníky), ktoré všetky dobroty ukrývajú pred zrakom a chránia pred znečistením. Počas obradu svätenia sa však obrúsky snímu, aby na veľkonočné jedlo aspoň trochu kroplo zo svätenej vody.
Nakoniec ukážka veľkonočných košíkov pri Rímskokatolíckom kostole nanebovzatia Panny Márie v Hanušovciach nad Topľou na Bielu sobotu 20. apríla 2019.
Články s podobnou tematikou:
Ľudové zvykoslovie veľkonočného obdobia
Kvetná nedeľa a veľkonočné trojdnie v obradoch, symboloch, zvykoch
O odlišnostiach vo veľkonočných obradoch na Slovensku a v Anglicku
