Sú Vianoce a možno práve preto si to uvedomujem akosi viac. Ešte viac ju túžim vziať na ruky, ešte viac si ju túžim pritúliť a ešte viac cítim, že jej potrebujem povedať: "Ľúbim ťa, Miška".
Keď si sa pred štyrmi rokmi narodila, splnil sa mi najtajnejší a najkrajší sen, aký som len mohol kedy snívať. Tak strašne som si želal dievčatko. Asi nemusím zdôrazňovať, že som bol najšťastnejším človekom na svete, keď si sa narodila. Bola si človiečik 2,7 kg vážiaci a 48 cm merajúci, s malými krásne tmavohnedými očkami, hľadajúc odpoveď na otázku kde to som, kto ste? Prstíky maličké malinkaté a rituľka do jednej dlane. Bola si taká drobná, drobučká. Tak veľmi ťa ľúbim, Miška.
Pomaličky si rástla a ja som sa tak veľmi rád pozeral na teba keď si spala, hoci sa všetci čudovali, čo sa na teba môžem toľko pozerať keď spíš. Nechápali, nerozumeli tomu. Tak rád, aj keď to bolo unavujúce, vyskočil som vždy v noci z postele, aby som po tme hľadal cumlík, čo si vypľula a zrazu ti chýbal.
Pamätám sa, ako som sa ťa bál kúpať keď si mala len pár dní, aby som ti neublížil. O to viac túžobne som ťa potom bral do rúk a kládol prvýkrát sám do vaničky, umýval ťa a ty si na mňa hľadela tými krásnymi detskými očkami. Oblial som ti to malé bruško teplou vodičkou a ty si sa vždy usmiala a ja som ti zašepkal. Ľúbim ťa, Miška.
Aký to bol krásny pocit, keď som ťa držal na rukách a ty si pila mliečko z fľašky a skoro vždy si pri tom zaspala a musel som ťa budiť, aby si ho dopila. Potom si s tou maličkou ručičkou chytila môj veľký dospelácky prst a silno si ho držala. Zaspala si s istotou a pokojom, že je tu niekto, kto stráži tvoj sníček. Inokedy si zasa nie a nie zaspať a tak som ťa vzal na ruky, pokolísal, tichúčko ti zaspieval a ty si zaspinkala. A aj za to ťa veľmi ľúbim.
Vždy keď k nám niekto prišiel na návštevu hovoril, aká si už veľká, ale mne si sa zdala stále taká maličká, aj keď postupne, ako som ťa nosil na rukách, zdala si sa mi ťažšia a ťažšia. Rástla si, ale ja som ťa videl každý deň, takže som si to vôbec neuvedomoval.
Zrazu si vedela sedieť celkom sama a konečne si vnímala tento svet z polohy sediaceho človiečika. Ja som sedával vedľa teba a hrali sme sa už posediačky. Potom si sa pustila po štyroch. Veľmi ti to nešlo. Ale naučila sa. Potom si lozila, kde sa dalo. Najradšej si priliezla k stolíku a povyhadzovala všetky noviny. Tak rád som ich po tebe potom upratoval.
Prišiel deň, keď nožičky zosilneli a ty si už nielen stála, ale sama zistila, načo tie nožičky sú a čo s nimi treba robiť. Čo sme sa len nabehali po izbe. Čo si len vytrpel môj chrbát, keď som zohnutý, držiac ťa za ručičky, cupital za tebou. Tak rada a veľa si chodila. Nevzdávala si sa, akoby si chcela hneď vedieť chodiť a svetu ukázať, že ty to dokážeš. Bol som z teba tak unavený, ale tým viac som ťa ľúbil.
Keď si bola celkom malá, čakal som na okamih, kedy prespíš celú noc, aby som sa vyspal konečne aj ja, ale potom keď si vyrástla, chýbalo mi to nočné vstávanie. Rovnako ako keď som ťa učil chodiť a čakal na deň, keby už budeš vedieť chodiť celkom sama. Keď to prišlo, chýbalo mi to držanie ťa za ručičky. Bola si čoraz samostatnejšia a ja som sa začal "báť", že príde deň, keď už nebudeš potrebovať, aby som ťa držal keď zaspávaš, že už nebudeš potrebovať, aby som ťa zobral na ruky, a že už nebudeš potrebovať, aby som ti na pieskovisku vyhrabal mokrý piesok na bábovky. To všetko už dnes zvládneš sama a k tomu ma už naozaj nepotrebuješ, ale dávaš mi každým dňom pocítiť, že potrebuješ, aby som bol pri tebe, aby som bol s tebou a keď odchádzam, nezabudneš sa spýtať: "A prídeš?", aby si sa ubezpečila, že sa vrátim a mňa to vždy zaväzuje, že nech by sa stalo čokoľvek, musím splniť, čo som ti sľúbil. Aj za toto všetko ťa tak strašne ľúbim.
Mala si také obdobie, že keď som prišiel z práce domov, len čo si počula buchnúť dvere, nech si sa akokoľvek hrala, dobehla si na chodbu a skríkla: "Tatinko prišiel!". Dostal som od teba velikánsku pusu a už si ma aj ťahala do izby. To je ďalší z toho nekonečného množstva nádherných okamihov. Tak za to všetko ťa veľmi ľúbim ...
Rástla si a rozumček bol čoraz bystrejší. Možno by som sa ťa mal spýtať, prečo ťa hneď od malička bavili písmenká a mnohé si už ani nie ako dvojročná vedela nájsť na starej klávesnici, ktorú som ti dal na hranie. Ako to, že keď si mala tri roky, už si ich všetky poznala a vedela ich napísať až ma strašili, že budeš mať v škole problémy, keď už toto všetko vieš. Ako to, že tvoj rozumček si to všetko zapamätal? Tak veľmi ťa ľúbim. Ja viem aj ty mňa. Keď idem pre teba do škôlky, už ťa vidím z diaľky stáť pri dverách a vyčkávať. Keď ma zbadáš, idú bokom všetky hračky, zabúdaš na pani učiteľku a v plnom behu po chodbičke sa mi vrháš do náručia a ja mám problém, aby sme spolu nespadli. Pritúliš sa ku mne ako klieštik a nechceš ma pustiť. Cítim ako ma potrebuješ a ľúbiš, rovnako ako ja teba.
Raz som ti povedal: "Miška ľúbim ťa najviac na celom svete," a ty si mi vtedy povedala. "... a ja teba ešte viac. " Boli sme rozbláznení, hra, ktorú sme sa práve hrali, nás pohltila, ty si bola taká veselá a ja zasa taký šťastný, keď si to povedala a hneď som ti odvetil. "A ja ťa ľúbim až do nekonečna." Ty si nezaváhala a povedala, že ma ľúbiš od zeme až po oblohu a ja som to chcel vystupňovať a tak som ti povedal, že ťa ľúbim od zeme až po mesiačik. Ty si opäť nezaváhala ani na okamih a zaskočila si ma svojou odpoveďou keď si povedala: "Tatinko, ale ja ťa ľúbim od zeme až po Ježiška". Už som nevedel pokračovať. Pochopil som, že viac sa ľúbiť nedá. Ako sa to len mohlo zrodiť v tvojej malej múdrej hlavičke. Aj ja ťa tak veľmi ľúbim Miška.
Ľúbim a sľubujem, že ťa budem ľúbiť stále. Si moja dcérka, jediná ... A keď vyrastieš a budeš potrebovať viac priateľov a priateľky ako svojho tatinka, aj vtedy ťa budem rovnako ľúbiť, aj keď odídeš do školy do iného mesta a už ťa nebudem môcť vidieť každý deň, aj vtedy ťa budem tak nekonečne ľúbiť. Aj vtedy, keď prídeš s problémami, ktoré nikto iný nechápe, aj vtedy ťa objímem a budem ťa stále ľúbiť. A aj keď moju úlohu muža v tvojom živote nahradí iný muž, ktorého budeš ľúbiť a milovať, aj vtedy budem tvoj milujúci tatinko.
Miška, celý svoj život ťa budem ľúbiť... ľúbiť od zeme až po Ježiška.
