Poobede, keď som sa vrátil z práce sa jej pýtam: „Miška a aj si spala v škôlke?“
„Áno, hneď som zaspala, lebo som bola stráááášne unavená.“ Odpovedala.„
A z čoho si mohla byť taká unavená?“ Zvedavo som sa spýtal.
„Vieš tati, keď mne v škôlke bolo za tebou tak veľmi smutno. Stále som musela na teba myslieť a nemohla som ani prestať a keď sme išli spinkať, tak už mi išli aj slzičky. Už som z toho bola taká unavená, že som hneď zaspala“.
Dojala ma týmito úprimnými slovami hneď ako som prišiel z práce. Mal som pocit, že keď som jej celý deň tak veľmi chýbal, musím jej to vynahradiť. Zašli sme pred bytovku do pieskoviska. Na chvíľku som prestal myslieť na to, že som rodič a vrhol som sa do detského sveta. S chuťou som vyhrabával mokrý piesok, piekol bábovky a staval hrady. S radosťou som sa zavesil na preliezku a trepotal nohami ako ona.
Domov sme išli až keď sa začalo stmievať. Pozreli si spoločne večerníček a šup do vane. Vyzliekal som ju pred vaničkou, keď ma zrazu silne objala.
„Rozpučíš ma ...“ povedal som s trošku s humorom. Ona ma však silne stískala a pustila až po chvíli. Pozrela na mňa svojimi krásnymi očkami, v ktorých však bolo čosi smutné.
„Čo sa stalo?“ nechápavo som sa spýtal„
Tati, ja ťa tak strašne ľúbim,“ vyhŕklo z nej.
Mne sa do oči vtlačila slzička a teraz som ju z celej sily objal zasa ja a dlho, predlho ju držal v objatí a potom jej zašepkal do uška:
„Aj ja ťa veľmi ľúbim.“
„Chcela by som byť s tebou stále,“ povedala akosi pochybovačne.
„Veď budeš a ja zasa stále s tebou, stále budeme spolu,“ ubezpečoval som ju.„
Ja by som bez teba ani nežila,“ odpovedala a ja som už slzičku v oku neudržal.
Vložil som ju do vaničky a napustil vodu. Dlho sa vo vani hrala a nechcelo sa jej von. Ja som stále popri kúpaní musel premýšľať, prečo takéto myšlienky. Nad čím rozmýšľa taký detský rozumček. Večer som nemohol kvôli tomu ani zaspať.
Potom som si uvedomil, že možno mal na ňu vplyv muzikál Neberte nám princeznú, ktorý sme spolu poobede pozerali a ona sa pýtala na tie detičky. Pýtala sa prečo sú v detskom domove a ja som sa jej to snažil čo najlepšie vysvetliť.
Možno si uvedomila, že nie každé dieťa má to šťastie, aby mohlo vyrastať s rodičmi, nie každé dieťatko môže tatinko večer kúpať.
Večer som si išiel s ňou ľahnúť, porozprával rozprávku a ona po chvíľke zaspala. Ležal som pri nej a rozmýšľal o tom, čo mi hovorila. Spala už dobrých desať minút a ja som akosi potreboval ležať pri nej. Nechcelo sa mi do sprchy a večerný film ma neoslovil. Zrazu sa otočila ku mne. Chytila ma okolo krku a vyložila si na mňa svoju nožičku. Neviem, asi sa jej niečo snívalo. Držala ma pevne, takže som nemohol odísť. Tento večer som zaspal bez večerného filmu, bez sprchy, len tak ležiac pri svojej dcérke, ktorá ma dlho držala okolo krku.
Aj ja som ju chytil za chrbátik a v takomto krásnom objatí som zaspal i ja.
