„Nasávaj, užívaj, túž a teš sa. Objavuj, obdivuj a kľudne sa aj čuduj. Všetko sú to schopnosti, ktoré sa oplatí v sebe pestovať, lebo predlžujú schopnosť radovať sa, tešiť sa, žiť okamihy a robiť z nich večnosť.“
Peter Marianek
Môj múdry priateľ vystihol podstatu. Objavujem, obdivujem a čudujem sa. Nasávam i túžim. Teším sa z každého dňa, lebo niet situácie, ktorá by ma niečomu nenaučila alebo nedonútila ma vziať do ruky pero a zaznamenať. Naučila som sa cítiť nadšenie z maličkostí, ako dieťa keď poznáva a skúša nové veci. Prekonala som svoje obavy a uvoľnila sa. Vždy sa treba prestať báť (alebo konať napriek svojmu strachu) a niekomu či niečomu dôverovať. Minimálne samému sebe. To nás oslobodí.
Veci, ktoré som zažila po prvý krát vo Francúzsku:
Letela som lietadlom
Jedla som krevety, melónový džem a iné špecialitky
Skok do vody
Previezla som sa v šporťáku bez strechy športovou rýchlosťou
Skákala som na veľkej trampolíne
Mám vlastnú izbu :D
Pila som čaj s mliekom
Jedla vajíčko z pohárčeka na stopke
Vyrábala môj milovaný creme brulee
Zúčastnila sa kúzelníckych trikov a trikov s ohňom
Hrala 3D videohry :D
Fete d´artifice- najkrajší (a letný!) ohňostroj
Koncert na pláži v Cannes
Previezla som sa na mladom koňú (ako by povedal Blonďák J )
Večerala v Thaiskej reštaurácii
A koľko ma toho ešte čaká... Samozrejme, že väčšinu tých vecí môžem robiť aj doma. Avšak buď mi to nenapadne alebo sa spýtam PREČO. Ale tu- PREČO NIE? J Po tom množstve zážitkov dostávam čoraz väčší hlad... Hlad po poznaní, po zakúsení... Zdravá lačnosť dostáva svoju drogu.
Údiv nad novým či starým nám odhaľuje zázraky krehkého života. Mám tu pocit, že milujem celý svet, dokonca aj tie mačky, na ktoré som alergická. Milujem pohladenie ucha francúzskymi piesňami, milujem sedieť pod olivovníkom, opierať sa o jeho kôru a vdychovať tanec farebného motýľa. Zapájam všetky zmysly. Aby sme mohli poznávať seba i okolie, už Aristoteles vedel, že údiv je kľúčom, začiatkom otázok pre uspokojenie zvedavosti či prebudenie malého filozofa v každom z nás. Keďže Olivier a Anne vlastnia malý penzión, stretávam tu mnoho ľudí rôznych národností. Človek sa veľa dozvie a môže porovnávať mentalitu, zvyky a kultúry. Je to vzrušujúce. Už mi chýba len viacej odvahy pre navodenie rozhovoru s cudzími v cudzom jazyku, aj keď cítim pokrok.
Údiv a poznanie tvorí radosť a šťastie. Musím povedať, že za ten čas, čo som tu strávila som nemala zlú náladu (ak nerátam nevyriešené veci z domova). Snažím sa využiť každý okamih. Je toľko vecí na svete, ktoré stoja za našu pozornosť a zamyslenie. A je jedno kde stojíte...
A čo sa lásky týka? Mám pocit, že ju dokážem intenzívnejšie precítiť práve tu, 1300 km od milovaných. Ľudský kontakt mám obmedzený, preto sa cítim veľmi príjemne, keď ma tuho a úprimne objíme Amelie...Cítim lásku v deťoch, zvieratách, prírode, hudbe...v malých zázrakoch J
KAŽDÁ SITUÁCIA JE TU NA TO, ABY SI SA POSUNUL/A ĎALEJ
