Neverila som, že sa nechám tak ohroziť,
že tvoje slová mi až hypnózou môžu byť.
Strácam sa aj v tvojich divokých očiach,
dusíme sa smiechom nad priepasťou ležiac.
Kde nechali sme zodpovednosť a svedomie?
Stratili sa spontánne či nami vedome?
Pri tebe dospelá žena vo mne umiera,
tvar a pravidlá stráca každá vec súmerná.
V noci s tebou položíš predo mňa nabitú zbraň.
Veselo navrhnem namieriť a stlačiť spúšť.
Odovzdáš mi do rúk celý náš život bez zábran
a ja vystrelím, oproti čaká smrť a púšť.
Zmizol najmenší náznak strachu a ako náhrada
prišlo vzrušenie, adresa temnoty sa zadala,
s leskom v očiach štartujeme pozdraviť Hádesa,
vyvrátiť tvrdenie, že navrátiť nedá sa.
A keď ráno osvetlí naše unavené zjavy,
vzrušujúca noc sa ako hra s peklom javí
a bojím sa pozrieť do očí samej sebe,
koľko detskej hlúposti vo mne ešte drieme?
Poznám sa? Ty ma poznať nemôžeš, to je isté.
Kto si, že zbúram pravidlá bez zábran a tak iste,
akoby mi nevadilo v pekelných ohňoch prežiť zvyšok života,
za pár bláznivých nocí, keď ma omámiš hravo, rozum mi pomotáš?
Kto si, že kladiem výbušniny pod Chrenovský most?
Kto si, že mi tých výbuchov stále nie je dosť?
Kým si pre mňa, že zahadzujem minulosť a budúcnosť do smetí
a tancujem pred coltom až kým ma guľka do srdca netrafí?
Položil si predo mňa nabitú zbraň....
Vystrelila som na nás bez zábran...
Tento boj nikdy nebude mať víťazov.
Čas smrti bude ohlásený Hádesom.
