600 kilometrov v nohách

No, prešli, mnohí si pomyslia, že by tú vzdialenosť najradšej preleteli lietadlom, aby sa nemuseli trmácať po cestách-necestách. Ale sú takí, ktorí by si takýto výlet autom predsa len užili. Takú vzdialenosť prejdú mnohí, ktorí smerujú v lete k moru. A koľko im to trvá? Zrejme hodiny, celé dlhé hodiny, ak narazia na zápchu alebo nejakú komplikáciu počas cesty. Ale čo ak sa niekto rozhodne prejsť takýto kusisko po vlastných? Skúsil som to minulé leto v jednom mesiaci a tento rok som sa rozhodol si to zopakovať. Ja som si však namiesto dovolenkárov dal na túto vzdialenosť celý mesiac. Dokážem odbehnúť, lebo o behu som uvažoval úplne samozrejme a od začiatku, takúto vzdialenosť tak, aby som vládal okrem toho aj normálne fungovať? Áno, dokážem. A aby som si potvrdil toto skúsenosť, odbehol som si v júli aj auguste po 600ke. A napriek takejto vzdialenosti ma stále behanie baví, chutí mi a túžim po ďalších kilometroch. Priznávam, že leto je jednoduchšie na posúvanie hraníc. Viac voľna, dlhšie svetlo a ľahké oblečenie. To všetko prispieva k tomu, aby sa mi podarilo nazbierať to, čo v iných rokoch či mesiacoch neprichádza do úvahy. Príkladom je aj práve skončený október, kedy som si „ledva“ nazbieral 496 km. Nie, nebehám pre to, aby som mal nejaké výsledky. Robím to iba sám pre seba a pre svoju duševnú rovnováhu. A aj dni, keď nemôžem obuť tenisky, trpezlivo čakám, kým sa opäť rozbehnem. Preto každý kilometer, ktorý si užijem, si skutočne užívam a som zaň vďačný. Ale zároveň ma baví, že môžem skúšať to, čo sa fyzicky dá zvládnuť. A šesťsto kilometrov odbehnúť počas jedného mesiaca je síce nie ľahké ako malina, ale predsa to ide. Potom aj ďalší mesiac a sám som zvedavý, či sa mi po päťstovkách, ktoré behám bežne za mesiac, podarí pridávať si toľko bežeckej radosti, že sa mi 600ky stanú úplne bežnými vzdialenosťami.