Kniha o pochabých bežcoch

Ide mu to v teniskách, ale rovnako aj perom či na klávesnici. Spája svoje skúsenosti neraz s humorom a nadhľadom, a tak sa dozvedáme o ňom, že síce pivo nepovažuje za najlepší ionťák, a napriek tomu si ho dopraje. A to nielen pri písaní prvých riadkov tejto knihy, ale hoci aj po maratóne. A keby len jedno, pokojne aj tri, no a v situácii, keď ho nájde zdravotníčka ležať na zemi po náročnom výkone a snaží sa doňho dostať hroznový cukor (aby nebodaj neskolaboval), tak milý bežec neváha a vykročí po pivo ďalšie. Ide síce o českého vytrvalca, ale aj mnoho slovenských by sa v ňom našlo, ak by predtým siahli po jeho knihe. Jeho svojský štýl dokáže zaujať a udržať pri sebe čitateľa, ktorý sa neraz spoznáva v ironizujúcom zrkadle. Napríklad keď opisuje najväčšie vymoženosti techniky, ktoré si bežci nosia so sebou. Namiesto radosti z behu a počúvanie svojho tela sa spoliehajú na aplikácie, čo neraz vyzerá komicky. Najmä pri tých, čo úpenlivo sledujú svoje hodinky, až sa prebehajú ku garmínovému lakťu. Ale pri behu a na pretekoch nemusí byť vždy len veselo. Z blízkosti športovca i bystrého pozorovateľa pomenúva aj fenomén keňských bežcov. Neprejavujú takmer žiadne emócie, nediskutujú, nesťažujú si, svoju účasť na honorovaných pretekoch berú ako svoju prácu. Tvrdú prácu, ktorú si musia odmakať, len aby sa ocitli na stupienkoch víťazov, vďaka čomu ich čaká aj štedrá odmena. Ale nie nato, aby si mohli nakúpiť nové bežecké vychytávky, ale aby zabezpečili svoje rodiny. Aj o tom je beh, pretože tí, ktorým boli dané schopnosti, sa neraz musia púšťať o preteky aj so samotným životom. Ale vďaka knihe L. Brabca sa pritom môžeme aj výborne zabaviť a zbaviť sa pocitov dôležitosti, ktoré nejedného nadšenca prepadnú, ak mu stopky či aplikácia ukážu nejaký vysnívaný čas. V realite a počas pretekov môže byť všetko inak. Alebo sa spolu s autorom rozbehnite len tak, kam vás oči povedú a zažijete pritom veľa. Dobrého i menej dobrého, ale beh je už raz taký a niekedy sa o ňom oveľa ľahšie číta...