Kývnite tomu bláznovi v teniskách

Alebo nad tým, čo naozaj stihnete a do toho vás preruší nejaký dupot. Inštinktívne sa stiahnete, uhnete, prerušíte trasu svojej chôdze a problém je na svete. To za vami bežal niekto, kto sa namiesto ranného trápenia cestou za povinnosťami trápi prostredníctvom vlastných nôh. On vás vidí už z diaľky, takže predpokladá, že sa vaša trajektória nezmení a že vás tesne obehne zľava či sprava. Ak však vy spanikárite, lebo ste vyrušení zo svojho zadumania, a náhle zmeníte svoj smer, o zrážke bežca s chodcom rozhodujú milimetre. Niekto nad tým zakrúti hlavou, iný si zanadáva a ďalší počastuje toho blázna v teniskách niečím šťavnatým. Možno aby sa mu lepšie bežalo, pomyslel by si človek, keby náhodou nerozumel tomu, čo zaznelo takto zrána. Ale stalo sa mi už veľakrát, že to náhodní okoloidúci zobrali s nadhľadom a len kývli rukou. A to je tým najkrajším znamením ľudskej spriaznenosti. Prejavuje sa tým súcit s tými, ktorí nedbajúc na vrtochy počasia, proti vetru, v daždi či chumelici zbierajú svoje každodenné kilometre. Kývnutie rukou patrí k štandardným pozdravom medzi bežcami. Bez slova, mĺkvo, každý so svojim bežeckým nákladom a občas aj s úsmevom. Ale bežcom kývajú aj bežní chodci, a to nielen vtedy, keď sú prekvapení krokmi, ktoré ich prenasledujú. Pred rokmi ma takto každé ráno vítal starý pán na prechádzke popri Dunaji. Už z diaľky dvíhal ruku, aby sa spolupodieľal na mojom rannom dobrodružstve. A tak som si zvykol mu popriať dobré ránko. Ako plynuli roky, jeho krok spomaľoval, ruky dvíhal čoraz nižšie, až sa jedného dňa úplne vytratil. Nepoznali sme sa, ale skutočne mi chýbal. Keď som ho po pár mesiacoch zbadal na úplne inom úseku mojej obľúbenej trasy, už zďaleka som naňho zavolal a on, prekvapený, automaticky zdvihol svoju ťažkú ruku. Išlo mu to síce ťažšie, ale akoby ožil. Akoby sa vrátil do rokov predtým, keď sa aktívne prechádzal popri rieke. Síce mu pribudli roky a odplavila sa mu sila, tá spriaznenosť ostala. Vždy sa poteším, keď ho hoci len na okamih zahliadnem, a hoci si zásadne skracuje svoje prechádzky, ešte stále sa hýbe a občas kývne bláznovi, ktorý okolo neho prebehne. Preto vás chcem poprosiť, ak sa ráno presúvate po vlastných za svojimi povinnosťami, tak kývnite tomu bláznovi v teniskách. Možno som to ja a možno ktokoľvek iný, ktorého poteší, že mu niekto takto mlčky praje pekný deň.