O behaní v meste alebo bežecký turizmus

Priznám sa, že sa snažím každé mesto bežecky ohmatať už vopred. Pozriem si jeho mapu, cyklotrasy, zaujímavosti okolia. Keďže nie som priateľom sociálnych médií, tak sa nemôžem popýtať v bežeckých komunitách, kam sa dá vybehnúť. Preto som odkázaný sám na seba, na svoju intuíciu i čas, ktorý som ochotný venovať bežeckým potulkám. Keď sa už v danom meste nachádzam a prespávam v ňom, ráno mu jednoznačne musí patriť. Je to spôsob poznávania jeho okolia, atmosféry a ľudí. Ohmatám si ho niekoľkými kilometrami, ktoré venujem zoznamovaniu sa. Najkrajšie sú mestá vtedy, keď sa prebúdzajú do svojej každodennosti. Ešte sú tichšie, prázdnejšie a pokojnejšie. Človek nie je ohlušený silnou automobilovou dopravou a konfrontovaný s náhliacim sa davom ľudí. Opatrne, v tme sa pohybujem, snažím sa zorientovať, aby som sa dokázal vrátiť tam, odkiaľ som vyrazil. Ešte sa mi nepodarilo stratiť, hoci som si vyskúšal ranné Košice, Nitru či Karlovy Vary. Ale to neznamená, že som sa neraz neprebehol viac, ako som si plánoval. Do dvadsať kilometrov sa dá však celkom slušne zoznámiť s územím, v ktorom sa aj počas včasného rána odohráva život. Niekto na bicykli do práce, iný pešo do obchodu, ďalší zase v behu na spoj, alebo štartujúci svoje auto. A vy, ako nezúčastnený bežec nasávate atmosféru. Najlepšie mám odskúšané hľadať si rieku, ktorá je výborným orientačným bodom. A skúšať behať popri nej, po prúde i proti prúdu. Raz ľavý breh a potom pravý. Dobré ráno, pokojná Nitra, nenápadný Laborec či hučiaci Dunaj, ale aj žblnkajúca Bystrica a mohutný Váh. Čo rieka, to iná energia, iné zákutia a zážitky. Kým v Bratislave vás ráno môžu fascinovať ťažké nákladné lode vlečúce sa proti prúdu smerom do Rakúska, tak na v Liptovskom Mikuláši sa môžete dostať až po kanál s divokou vodou. Aj vôňa býva pri vodstvách rôzna a dávajú spoznať mnohé. Neraz i preto, že pri slovenských riekach sa často nachádzajú čističky vôd, okolo ktorých sa mi zvyčajne priemerná rýchlosť na kilometer zvyšuje. Nie, nie som fajnovka, ale niektoré pachy ozaj nemusím, a tak radšej zrýchlim. Ide však len o kratšie úseky, preto ich spomínam len ako minizážitky v behaní po cestách i mestách. Každé mesto sa dá spoznávať rôzne. No ak si môžem vybrať, tak najlepšie je to v teniskách. Prejdem oveľa väčšie úseky, ako obyčajnou chôdzou, viac vidím a zažijem, ale zároveň to nie je tak rýchlo, ako keby som sa viezol mestskou či taxíkom. Neraz sa mi stáva, že si pri behaní nejaké miesto v meste vyhliadnem, a potom sa tam vrátim na obed, kávu či len vyhliadku. Bežecký turizmus považujem za najefektívnejší spôsob poznávania miest, ich pamiatok a zákutí.