O behoch pri brehoch

A rovnako je dôležité, kde skončí, pretože neraz sa mu môže stať bežecká nehoda, ktorá ho môže od tohto športu odradiť. Behom k brehom by mohol byť celkom zaujímavým projektom bežca-začiatočníka. A priznajme si, milý skoro behajúci čitateľ, že bežeckým začiatočníkom je každý z nás. Raz začína s behom ranným, inokedy chceme prekonať hranicu 5 či 10 kilometrov, ale často začíname s príchodom Nového roka, alebo s blížiacou sa jarou. Behom k brehom je výzva na poznávanie nášho okolia popri brehoch riek, ktoré ponúkajú neraz chodníky. V Bratislave sa môžeme rozbehnúť popri Dunaji. Z centra proti prúdu až pod Devín. Rovnako v Košiciach z centra až k známemu rekreačnej zóne Anička, samozrejme popri rieke Hornád. Aj Nitra s jej riekou Nitrou má čo ponúknuť, ak sa chceme relatívne bezpečne prebehnúť, a to nielen cez deň, ale aj ráno či večer. Prirodzene je omnoho slovenských riek, ktoré k sebe pútajú pozornosť. Stačí sa len rozbehnúť a započúvať sa do zurčania vody. Raz je divoké, inokedy jemné, aj to patrí k motivácii bežcov, aby sa rozbehli. Rieky v minulosti spájali ľudí a dnes vďaka upraveným cestičkám, spevneným cyklochodníkom a potrebným značeniam dávajú možnosť na aktívne trávenie voľného času. Zároveň sa v ich blízkosti koncentruje viac ľudí, od rybárov po psíčkarov, a preto je pohyb po brehoch bezpečnejší, ako niekde na samote, v lese alebo po opustenej ceste. Kultúrne dejiny vodných ciest nás zároveň môžu obohatiť, a tak popri tom, ako spravíme dobre svojmu telu, lebo veď presviedčať sa o výhodách pravidelného pohybu nemusíme, ulahodíme aj svojej mysli. A tiež si naše bežecké nohy odpočinú, ak sa zastavíme pri niektorom z odpočívadiel na brehu rieky, aby sme sa pokochali výhľadom. Alebo – lapajúc po dychu – sa začítame do niektorej z informačných tabúľ...