O päťstovke vo vrecku a v nohách

Pretože iba peniaze vraj majú zmysel, len tie ich napĺňajú a prinášajú potechu. Veľká skupina ľudí nehľadí na svoje skutočné zdravie, nepodporuje svoju imunitu a spolieha sa výhradne na zázračné pilulky, všemocné lieky a farmaceutický priemysel. Namiesto toho, aby posilňovali svoje telo, aby nezanedbávali svojho ducha a dopriali si čo najviac pohybu, pobytu na čerstvom vzduchu alebo konzumácie vhodných pokrmov, spoliehajú sa na moc tabletiek, ktoré stačí jednoducho užiť, prehltnúť a všetko je vyriešené. Načo bojovať s chladom, hladom, pľušťou či vlastným potom, ak sa to všetko dá vyriešiť tak rýchlo a jednoducho. Užijem si preparát a okabátil som námahu a teda vlastné telo. Následky sa dostavia možno príliš neskoro na to, aby sme ešte dokázali niečo zmeniť. A táto skupina ľudí preferuje päťstovku ako doplnok označenia názvu lieku. Napríklad Paralen 500 proti bolesti. Ja však preferujem celkom inú päťstovku. Liekom sa úspešne vyhýbam, peniaze sa zase úspešne vyhýbajú mne. Aspoň máme vyrovnané vzťahy a nekazia ich žiadne nenaplnené očakávania. Mne je najmilšia 500ka za mesiac. Po piatich rokoch behania som sa dotkol svojej prvej päťstovky za mesiac a postupne pribúdali ďalšie a ďalšie. Ale nerobím to preto, aby som si do tabuľky zapisoval svoje rekordy. Beh sa pre mňa stal každodennou súčasťou a potrebou. Vybehnem a po pár krokoch sa snažím naladiť na vlnu meditácie. Niekedy ma vyruší nejaký vizuálny podnet, inokedy boľavé koleno, a preto bod zlomu nastáva v rôznom čase. Niekedy počas prvého kilometra, inokedy až po treťom, ale ešte sa mi nestalo, aby som sa trápil fyzicky i psychicky pri tejto činnosti. Ak aj pociťujem únavu v nohách, moja hlava mi to vykompenzuje príjemnými pocitmi, ktoré si po celom tele putujú, a je mi jedno, či vďaka neurónom, chemickými procesmi alebo vďaka aure. Hlavne, že sú. Aby mi však vydržali počas celého dňa, aby ma dostatočne nabili a naladili, potrebujem si odbehnúť dlhšie trasy, ako „len“ 5 či 10 kilometrov. To „len“ zdôrazňujem zámerne, aby to nevyznelo nevďačne či bez pokory. Som vďačný za každý kilometer, ktorý môžem odbehnúť, ale ak si môžem vybrať, tak potom radšej viac ako menej. A tak keď som jeden mesiac zvládol 500, tak som si to zopakoval aj ten ďalší. Som zástancom toho, aby sme nebehali tak, aby sme si privodili zranenie či spôsobili nejaké problémy. Treba behať s rozumom i srdcom a nie tak, aby sme sa odpálili. Preto vystríham tých, ktorí by si dali 500ku bez toho, aby postupne a systematicky zvyšovali svoje objemy. Aspoň pár beho-rokov. No a po 500ke prišla aj 600ka, avšak o tej niekedy inokedy. Mám čas. Mám svoju päťstovku vo vrecku a to mi stačí.