O bežeckej meditácii s hudbou

Musia tam byť nástroje typické pre budhistické krajiny? Alebo si vystačíte s domácou produkciou z ezoterických hudobných vôd? Pre niekoho je hudba motivujúca aj pri behu. Rytmické melódie určujú tempo pre nohy, ktoré akoby nevedeli našľapovať bez zvukových efektov. Čím rýchlejšie, tým lepšie. Ale podaktorí zase vyhľadávajú melódie, ktorým budú stačiť s dychom. Aby ich dokázali nasledovať a nevypadávať z rytmu. A pritom ten základný bežecký zvuk je veľmi jednoduchý. Pravá-ľavá, bum-tresk. Našťastie nie sme ako zvieratá, máme oddelené dýchanie od pohybu, a preto každý druhý krok neznamená nádych či výdych. Vieme sa nadýchavať aj počas niekoľkých krokov. Čím hlbšie sa nadýchneme, o to viac sa musíme vedome zameriavať na výdych. Presne tak, ako by sme robili nejaké pokojné dychové meditačné cvičenie. Ak však chceme pri behu počúvať ten najprirodzenejší zvuk, čiže náš dych, tak s hudbou to asi nepôjde. Je to podobné, ako pri spomínanej meditácii, kedy sa necháme ovládať zvukomalebnosťou vlastného vnútra. Aby sme sa zoznámili so sebou, potrebujeme na to ticho. Tak čo, neskúsite to aj bez nejakého rytmického rock and rollu alebo duniacich beatov? K behu tak môžete pridať aj zážitok zvukový.