O vhodnom okamihu na beh

Pri bežcoch nejde o univerzálne zhodnotenie počasia. Ešte ošúchanejšie vyjadrenie hovorí, že nie je zlé počasie, iba zle oblečený bežec. Tak sa na to pozrime bližšie, pričom najdôležitejšie je zachovať si vnútorný pokoj. Ak ste sa k nemu ešte neprebehali, len trpezlivosť. Ono to príde. Hoci aj ako kvapka za kvapkou. Beh s cieľom vlastnej vyrovnanosti dáva predsa väčší zmysel ako to, či pri tom zmoknete, či vás ofúkne alebo si domov prinesiete pár cencúľov či vodu v teniskách. Vhodný okamih na rozbehnutie sa je v podstate vždy. Uznávam, že bežať ráno o tretej môže niekomu pripadať veľmi zvláštne, ale namiesto toho, aby ste sa nezmyselne prehadzovali v posteli a nemohli spať, je to predsa len lepšie riešenie, ako nerobiť vôbec nič. A pokiaľ si dáte nejakú tú dvadsiatku, tak sa dočkáte aj brieždenia. Často sa mi stáva, že keď ráno o pol šiestej vybehnem a vraciam sa domov pred ôsmou, tak ma neraz prekvapí vychádzajúce slnko, hoci potom celý deň prší. Mne ostávajú tie slnečné lúče symbolicky v duši i na tvári a keď stretávam tie zachmúrené, zamračené tváre, len si pomyslím, že asi ráno nestihli svitanie. Ale čo situácia, keď vyjdete spod vyhriatej periny a v útulnom teple vlastného príbytku cez okno sledujete lejak, bičujúci všetko navôkol. A do tohto nečasu mám ísť? Áno, priznávam, že ide o logickú otázku. Avšak len o otázku na začiatok. Po chvíli (a v jej dĺžke sa prejavuje oddanosť bežca, vnútorná sila i objavenie bežeckej alchýmie) predsa len prevážia pozitíva, ktoré vám pravidelný pohyb prinesie. A že sa pritom zamočíte? Človeku sa aj horšie okamihy udejú. Pritom dážď tak krásne čistí vzduch a prináša lepšie možnosti pre naše pľúca. Tiež vyprázdni ulice i cestičky, a tak zažijete oveľa menej vzruchov, narúšajúcich vaše myšlienky. Zároveň vám umožní pocvičiť sa v koncentrácii, lebo mokrá tráva či opršaný asfalt sú priam predurčené na nejaké to pošmyknutie. Zachovať si chladnú hlavu a suchú rovnováhu patrí k mojej základnej bežeckej výbave či prší alebo sneží.