O bežeckej pomalosti

Hovoria o tom, že až keď spomalili, tak si posilňovali vytrvalosť. Až pomalosť ich priviedla k rýchlosti. Ťažko uskutočniteľné pre každého, kto sa naháňa so sekundovou ručičkou alebo s číslami, ktoré prihadzujú ku každému kilometru niečo navyše, až sa bežec sklamane pozerá na svoj výsledok, že to nedal pod päť, čiže že nezabehol kilometer rýchlejšie, ale potreboval naň „až“ päť minút. Alebo päť a pol či šesť. Len rýchlosť nestačí. A to najmä vtedy, ak za behom vidíme aj niečo viac, ako len naháňanie výsledkov. Predstava, že by sa bežec mohol neustále zlepšovať, že by každý beh mal zabehnúť rýchlejšie a rýchlejšie, je poriadne vyčerpávajúca. Už na papieri to vyzerá priveľmi modelovo, akoby sme zabúdali, že život si plynie iným tempom. Navyše ak túžime behať do hĺbky, ponárať sa do zákutí vlastnej duše a viesť meditatívne samorozhovory, potrebujeme spomaliť. Možno by nám pomohlo čítanie aj niečoho iného, ako len bežeckých a zaručených návodov na zvládnutie 5 km či 10 km alebo osvedčené recepty, ktoré ten beh možno odbehnú aj za vás. „Opäť som videl pod slnkom: že nie rýchli (vyhrávajú) beh, ani udatní boj, ani múdri (nezískavajú) vždy chlieb, ani rozvážni bohatstvo, ani rozumní priazeň. Lebo všetkých môže zastihnúť (neprajný) čas a nehoda.“ (Kaz 9, 11-12) Toľko kniha Kazateľ a ja len dodám, že skutočne sa v behu za radosťou a vnútornou vyrovnanosťou nevíťazí rýchlosťou. Ani v teniskách sa vám nepodarí meditovať, ak sa spoľahnete iba na rýchlosť.