Obehnúť polomer Zeme

Stalo sa to pred rokom, keď sa ma môj veľmi dobrý priateľ spýtal, koľko mám toho nabehané. Rok 2022 som považoval za jeden z lepších rokov, lebo som jeden letný mesiac skončil s viac ako 600kou a ostatné od štyristošesťdesiat po päťsto kilometrov. Až dovtedy, kým neprišla jeho ďalšia otázka, že prečo teda neodbehnem za jeden rok polomer Zeme. Prirodzene som vôbec netušil, aká presná vzdialenosť to je. Ale hneď som začal prepočítavať, či by sa mi to predsa len nepodarilo. No štatistiky boli neúprosné. Na konci novembra som mal v nohách len, zdôrazňujem „len“ 5725,6 km. Na porazenie, pomyslel som si, lebo v zimných mesiacoch behávam trošku menej, pretože milujem slnko a horúčavy a pri behaní preferujem teplo. Bolo mi jasné, že za jeden jediný december už cez 600 nedám, preto som sa rozhodol, že rok 2023 bude môj POLOMEROVÝ. Uvedomoval som si, že ak chcem tie objemy zvládnuť, a to popri práci, deťoch a ďalších povinnostiach, nemal by som v žiadnom mesiaci klesnúť pod 500 a v lete dať do toho maximum. A darilo sa mi v tomto predsavzatí až do septembra. Plán bol jedna vec, ale realita mi dala zabrať trošku viac. Júl 601,2 km, august 605,6 km. Bol som spokojný, až kým neprišiel október, a ja som sa nedokázal dostať cez päťstovku. Chýbalo mi päť kilometrov, a tak som opäť začal počítať. V novembri robím, čo sa dá, aby som sa priblížil k vysnívanému polomeru. Len taká vsuvka – jasné, že nebežím žiadne preteky, ani za to nezískam medailu či prestížny zápis do guinessovky. Robím to len sám pre seba, pre radosť z pohybu, naplnenie z behu a tie nezabudnuteľné okamihy v teniskách. Dokonca mi prestali poriadne fungovať bežecké hodinky, a tak si musím jednotlivé kilometre zapisovať do notesa. Celkom zmena po rokoch aplikácií a aktualizácií. A nie zásadne zmena k horšiemu. Ako to teda so mnou vyzerá? K včerajšiemu 16. novembru som nazbieral 5691 kilometríkov. Áno, niekto si povie, že do 6371 je to nekonečno, ale moja bežecká kalkulačka v hlave hlási, že ak dám v decembri iba 499, tak do konca novembra mi stačí odbehnúť už len 181 km. To na štrnásť dní vyzerá celkom optimisticky, preto sa mi zdá reálne, že v tento rok obehnem polomer Zeme. Len jedného sa bojím, že keď sa ma môj priateľ, s ktorým som prebehol pár pekných úsekov, opýta, že prečo som neodbehol napríklad symbolicky do mongolského Ulánbátaru, tak bežecká kalkulačka vo mne spustí to magické prepočítavanie...