Šmykom po zamrznutej Bratislave

Tie všetky sa na vonku pretransformovali na šmykľavé napínavé dobrodružstvo, ktoré u mnohých skončili pádom. Ale mne nevadí ani takéto počasie, a tak som sa ráno za tmy vybral na moju pravidelnú meditáciu v teniskách. No, vybral, ako vybral. Už pri otvorení vchodových dverí som bezradne zalapal po zábradlí, aby som sa neskorčuľoval po schodisku na chodník, ale aj studené železo nepomohlo. Nepríjemná ľadová vrstva pokrývala dokonca aj zábradlie, a tak som to musel zísť šmykom. Ani neviem, ako som to vybalansoval a zostal na nohách. Ale ani na chodníku ešte nebolo všetkému koniec. Poznáte ten pocit, keď prekonáte nejakú ľadovú plochu s tým, že sa očami priam chytáte miesta, kde môžete zabrzdiť. Tak to sa dnes nekonalo, lebo chodníky boli skutočne vhodné pre korčule. Nepotreboval som odbehnúť ani kilometer a už mi pot lial po chrbte. Vážne som sa na okamih zamýšľal, či to predsa len nezabalím. No ľudské ego je silnejšie. Nejaká príroda nás predsa nezastaví. Poručíme větru, děšti, ako by povedal nielen filmový klasik. Preto mnohí ľudia prešli Antarktídu, prebehli maratón na najchladnejšom mieste sveta pri mínus 52ke, alebo sa popasovali s Himalájami. Presne takto som si pripadal aj ja, keď som dnes napokon predsa len vyrazil do ľadového šialenstva. Každý problém má však riešenie. Len možno čaká na svoje odhalenie. Po pár sto metroch po chodníku som si uvedomil, že tadiaľ cesta nevedie. Chodníky totiž neboli absolútne upravené, posypané a teda ani schodné, zjazdné či behateľné. A vtom sa udial zázrak. Cestárske auto na jednej z bočných ulíc. Bingo, zvolal som si v duchu, aby som o pol šiestej nebudil pohoršenie medzi spiacimi obyvateľmi pokojnej ulice. Soľ nad zlato! To bol môj slogan dnešného rána a fungovalo to. Úplne som vypustil svoje bežné, obľúbené trasy a vydal som sa poznávať Bratislavu po bočných uliciach. Bežal som po stopách cestárov a našiel som si príjemný takmer dvojkilometrový okruh, ktorý bol mimo ruchu hlavných cestných ťahov a zároveň bol nasolený, preto som si mohol vychutnať aj v tomto počasí svoj každoranný beh. A hoci si mnohí po dnešku zanadávali na cestárov, ja im vyjadrujem vďaku aspoň za tie uličky, ktoré mi priniesli viac ako 18 kilometrov radosti. Aj v poľadovici a zamrznutej Bratislave sa dá nájsť niečo pozitívne. Najväčšiu radosť mi spôsobilo to, že som nakoniec ani raz neskončil na zemi...