Pri problematike vyradzovania vozidiel z evidencie je Slovensko viazané medzinárodnými zmluvami a vyradzovanie ako také,sa musí riadiť odporúčaním Smernice Európskeho parlamentu a rady č.2000/53/ES z 18.septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti. Svojvôľný postup obvodných úradov a spracovateľov vozidiel po dobe životnosti (v slovenskom prípade nazvaných účelovo "autovraky") je v rozpore s odporúčaniami Európskeho parlamentu.
V Gašparovičovej reakcii na kritiku prezidenta zo strany politológa Kusého sa okrem iného píše "Trochu ma to udivuje, lebo v čase, keď som mu pomáhal do kresla rektora Univerzity Komenského, som u neho žiadne rozhorčenie z môjho konania nebadal," takisto uvádza , že je z toho "smutný a znepokojnený".
To čo vyvádza tá naša hlava, je drzosťou najhrubšieho zrna a hanbou ktorá je v podstate verným obrazom toho čo sa deje aj na nižších úrovniach spravovania tohto štátu, no nielen tam. Spolu s potravinovými škándalmi posledných mesiacov, úbohou úrovňou médií atď, atď je to len ďalší dôkaz o tom, ako si mi slováci potrpíme na kvalitu.
Reakcia na arcibskupov mediálny víkend zo strany KBS na seba nenechala dlho čakať a prekvapila len tých , ktorí čakali niečo v zmysle biblického ,,kto do teba kameňom.... Nie je čas na vysvetlenia si postojov medzi spolubratmi, reagovať musíme skôr než vychladnú tie jeho kamery. Aké povedomé. Aké slovenské.
Neutešená situácia na trhu práce v rôznych krajinách prináša so sebou rôzne riešenia. Rovnako ako v Českej republike sa aj u nás začína čoraz častejšie uvažovať o prenose väčšiny kompetencií úradov práce, hlavne čo sa týka aktívneho vyhľadávania zamestnania, na súkromný sektor. Je nanajvýš otázne, či je tento model praktizovaný v tzv. uvedomelých demokraciách, aplikovateľný v podmienkách krajín bývalého východného bloku s oveľa vyššou tendenciou ku korupčnému správaniu. Slovák s tými správnymi informáciami, konexiami a kreativitou jemu vlastnou dokáže aj ten najlepší zámer pre dobro spoločnosti využiť najmä vo svoj vlastný prospech a ako to už býva zvykom na úkor celej spoločnosti.
Je rok a pol po komunálnych voľbách. V predvolebných brožúrkach súčasného primátora to vyzeralo ako v rozprávke. Zainteresovanému sa nechcelo veriť, že je reč o meste, v ktorom žije. Že skutočnosť svedčí o inom, naznačilo už zhodnotenie predvolebnej kampane primátorom , resp. jeho dvorným textárom.
Kto si dnes ešte spomenie na roky 2006 až 2010? Premier tejto krajiny vyskočil na človeka div nie z chladničky. Jeho mediálne výstupy pripomínali skôr vodcu opozície než ministerského predsedu. Pravica spala. Nemastne, neslano sa spamätávala takmer až vo volebnom moratóriu. Bez Matovičových krúžkov by zrejme podriemkavala doteraz.
Znechutenie z politiky je cítiť na každom rohu. Cez médiá sa k nám z protestných zhromaždení predierajú výzvy na bojkot volieb. Nie je však naivné myslieť si, že sa podarí presvedčiť celý národ aby nešiel voliť, keď nedokážeme presvedčiť vlastnú babku o podlosti jej politického obľúbenca?
Film režisérky Zuzany Piussi "Nemoc tretej moci" má na bežného človeka schopného pochopiť tento dokument, podobný účinok ako uvedomenie si (zatiaľ nepotvrdených) realií popísaných v gorile.
Z hľadiska vlastnej kariéry sa zdá, že príležitostný pretekár bol väčšinou v správnej chvíli na správnom mieste. Z hľadiska jeho prínosu pre štát, ktorého je hlavou to už neplatí.
Minulotýždňové vyjadrenie predsedu SDKÚ o tom ako kauza Gorila stmelí pravicové strany vyvolalo prekvapenie na tvárach mnohých dotknutých politikov, ale aj skúsených politológov.
Včerajšie dialógy slovenského rozhlasu naznačujú, že strany posielaju do debát o Gorile takticky politikov, ktorí majú v rámci tejto kauzy akotak čisté svedomie. Vyjadrenie pána Kažimíra,o odchode z politiky v prípade znechutenia svedčí o jeho vskutku odolnom zažívacom trakte.
Musí byť frustrujúce pre politika Kaliňákovho formátu, prečítať si o sebe v piatich gorilách, že je slabý. Jeho forma spochybňovania spisu je už len logickým krokom v záujme zachovania vlastnej duševnej rovnováhy.
O odpočúvaní sa toho už popísalo a nahovorilo a ešte sa napíše a nahovorí dosť. Skúsme sa na daný problém pozrieť trochu takpovediac konšpiratívne. Keďže novinári túto kauzu berú dosť osobne, takéhoto pohľadu sa vďaka ich zaujatosti asi nedočkáme.
Udalosti posledných dní či hodín nikoho nenechajú na pochybách o koho tu v tomto štáte ide v prvom rade. K politikom je, už škoda čokoľvek dodať. Súdnictvo speje k rovnakej pohrome nielen čo sa týka "diskriminačných žalôb" ale najmä vďaka prevahe tých sudcov, ktorí pochopili svoju prácu len ako zamestnanie napriek tomu, že situacia, v ktorej sa tento štát nachádza si vyžaduje najmä takých, pre ktorých je ich práca poslaním. V podstate to však platí takmer pre každé povolanie aj mimo verejnej správy.
V posledných dňoch sme sa často stretali s vyhláseniami o blížiacej sa katastrofe vo forme právnej úpravy, ktorá mala zjednodušiť vyradenie motorových vozidiel z evidencie. Najhlasnejšie "proti" vyslovilo Združenie automobilového priemyslu SR, Združenie miest a obcí Slovenska a Únia miest a obcí Slovenska. Všetky tieto združenia napriek tomu žeby mali zo svojej podstaty zastupovať záujem čo najširších vrstiev slušných občanov Slovenska pozabudli na fakt, ze doteraz platná právna úprava, ktorá nariaďuje občanom pri vyradzovaní vozidla z evidencie svoj majetok zlikvidovať je v rozpore s odporúčaním Smernice Európskeho parlamentu a rady č.2000/53/ES z 18.septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti.
Divadielko s rozdávaním proviantu napriek tomu, že bolo zrejme spískané socialistami, vyznieva pre súčastných kormidelníkov ako gól do vlastnej brány. Páni z červenými kravatami tvrdia, že sa takto znižujeme na úroven rozvojových krajín. Pre ľudí je vraj ponižujúce zúčastniť sa rozdávania múky či cestovín. Páni socialisti zrejme ešte nezažili davovú psychózu pri akciovom znížení ceny cukru v nemenovanom reťazci, tam ide totiž všetka hanba bokom. Hanbu ako štát by sme neutržili za rozdanú múku ale proklamovaným ponížením republiky, by boli obrázky vyhladovaných babiek demokratiek v bojových pozíciach.
