Divoké odľahlé Kidoti na severozápade
Dva dni na jednom mieste, hoci krásnom, stačili. Rozhodli sme sa to šmyknúť ďalej na severozápad. Miesto opäť čarovné. Taká „zašíváreň“ mimo civilizácie. Navôkol len more, zeleň a voľne sa pasúce kravy.
Na záhrade sa motkali obrovské korytnačky. Plus jeden asi sedemdesiatnik, ktorý si sem prišiel užiť s miestnou mladou čokoládkou.
Akurát to more sme vychytali tentokrát ešte menej. Trochu sme si dorezali nohy, kým sme vošli do akej - takej hĺbky na plávanie.
Prečítajte si aj predchádzajúcu časť dobrodružstiev zo Zanzibaru.
Hor sa bežky objavovať okolie
Najprv sme sa vybrali hľadať ďalšiu pláž 🏝️, cez poľné cestičky plné 🐮🐮. No voda a útesy nás zastavili 😬, nebolo to miesto vhodné na kúpanie, nech sme sa snažili akokoľvek. Ale príroda krásna. 🤩 Tak sme sa vybrali kuk dedinu. Tam prihodiť do bežeckej vesty 🍌🍌 tam. 🍅🍅😁 Dokonca sme mali jednu originálnu občerstvovačku u domáceho s nakrájaným. 🍉😍
A miestne deti nám zrobili 👌 funklub aj si s nami bosky pobežali. 🤗🏃🏃 A teda vydržali celkom dlho. Cestou naspäť sme sa ešte stratili dakomu po dvoroch a húštine, ale to už patrí k tomu poznávaniu divočiny 😁😎
Drahé varenie a opasok grátis
Chleba ani žiadne cestoviny sme dnes nezohnali. 😬🍞 V bežeckej veste sme si priniesli len rajčiny a banány. 😁🍌🍅
Nevadí, v ruksakoch máme ešte poslednú várku cestovín. Tie to istia. Plyn sa nám podarilo zohnať tak za hodinu.😅 No zaň potom domáci pýtal desať dolárov. Asi tu pri varení platí prirážka 1 dolár za minútu. 🤔 Skúšal, potmehúd jeden. Tam máš dolár navyše, viac nie, veď samotné ubytko nestálo viac ako desať. My nie sme bohaté Američanky ani Rakúšanky, len chudobné Slovenky :)
Ako naschvál som po odchode z ubytovania zistila, že mi večer vietor niekde vzal bežeckú vestu. Mala som ju príliš rada na to, aby som sa s ňou takto rozlúčila. Preto som v sebe potlačila hrdosť a kontaktovala som majiteľa s prosbou. Napodiv ma neposlal do riti, sľúbil, že nám to po niekom pošle, keď sa budeme vracať cez hlavné mesto domov. A viete ako to dopadlo? Žiadne doláre navyše, radšej čokoláda a zato mi okrem bežeckej vesty prihodil ešte bežecký opasok. Bohvie koho. Veľmi zaujímavá karma, plus spôsob, ako nás len tak v strede mesta bez telefónu zastavil nejaký človiečik a hodil nám to do taxi.🤔
Na sever k bielym plážam Nungwi a Kendwa
Cesta na jednu z najkrajších častí Zanzibaru sa tiež nezaobišla bez pokusu odrbkať nás. Taxikár si pýtal prehnanú taxu. Avšak jeho chyba, že nás skasíroval až po príchode do destinácie. Dovtedy mal iné priority. Vyťahoval mobil, kde mal na pozadí seba s vytasenými bicepsami a len tak mimochodom viackrát poznamenal, že je fitness inštruktor a či nevymeníme Instragramy. Chyba veľká. Doplatil na to, že bol narcis. Takto sme mu nekompromisne dali len približne polovicu toho, čo si pýtal.
Náš final rezort bol maličkou oázou pohodlia uprostred chudoby a špiny. Tie kontrasty priam bili do očí. Neveľké priestranstvo pred hotelom bolo ukážkou maximálneho využitia priestoru. Vmestili tam bazénik s palmami, fontánou, ležadlami.
Miest na sedenie vonku v reštaurácii bolo dole päť a pol, ale zato nadstavili poschodie, ktoré už poňalo viac ľudí. No so samotným jedlom to tu bolo mimo sezóny dosť biedne. Na raňajky každej vyrátaný jeden chlebík, jedno vajíčko a pohár džúsu. Ešte vďaka Bohu za lokálne ovocie, ktorým nešetrili a zahnalo aj smäd.
Ľudí je tu ako 🐍🐍, niektorí sa len chcú porozprávať, zabaviť, ale pre iných ste chodiace peňaženky. Celkom výzva ustrážiť si tú hranicu. Je len o šťastí, na koho natrafíte. A my sme ho väčšinou na tomto tripe mali.
Pri prechádzke po pláži sme stretli miestneho, za ktorého sa zaručili aj okololežiaci turisti, že je to fajn chlapík. Ukázal nám zaujímavé miesta v okolí, povodil nás, vysvetlil základné veci a sľúbil na druhý deň vziať na maličké ostrovy v okolí 🤗🏝️ Tento nebol otravný ako veľa iných, dosť dobre sme si podebatili. I cenu za výlet ponúkol podpriemernú. 😊👌
Keď slnko zapadlo, vybrali sme sa, ako inak, behať po pláži. Záverečný kilometer si dal s nami i jeden šikovný miestny chlapec. Aj si zašprintoval, no a čo že je tma a hocičo pod nohami 😁🤗👏 Tak sme sa na to vy💩 aj my. Treba sa nechať unášať prítomnosťou, z dusna, prekážok, nekomfortu či tmy spraviť výhodu. Nič neriešiť, pokojne sa na polceste hodiť do mora a potom pokračovať v behu, mať na háku nejakú presnú trasu. Ani v živote sa nedá všetko presne naplánovať. Uvedomenie si toho je najvyšším levelom slobody. 😇
Večer sme si ešte poležali pri bazéne za zvukov cikád a príjemnej hudby. Akurát sme nemali príliš čo jesť. Len to ovocie a zeleninu zase. Tak si dajme zopár upokojujúcich cvikov a poďme skoršie spať, väčšia šanca sa dožiť raňajok.
Na výlet loďou
Raňajky boli opäť také isté, nepridali ten jeden chlebík či vodu. Ešte dobre, že na výlete nám dajú. Tak hor sa za dobrodružstvom. Loďkou sledovať 🐬🐬, hviezdice a kochať sa stovkami odtieňov modrej.
Plavili sme sa až k ostrovu 6. najbohatšieho človeka planéty 💰 (Billa Gatesa). Niesol názov Mnemba island. 🏝️
Ešte predtým sme mali zopár zastávok na šnorchlovanie, pozorovanie podmorského sveta a naháňanie delfínov. No keďže ja a potápanie vždy končí tragicky (ako dieťa som sa topila, potom napichla na koral, raz mi dali primalé okuliare, z ktorých som skoro chytila záchvat klaustrofóbie a tak ďalej…), tak som sa radšej kochala z bezpečia lode. Počkala som si, až nás vysadili v plytčine v blízkosti ostrova a potom som bola vo svojom živle. Krajšie podmienky sme dnes ani mať nemohli.
Skoro som sa roztopila od toľkej krásy 😍 i slnka. 🌞😁 A v tej gýčovo tyrkysovej vode a na mäkučkom bielom piesku by som vedela ostať hodiny. 🏊😇
Potom nasledovalo opäť raz niekoľko zázrakov. Niekto priplával s krabičkou plnou ovocia. Mňamky. Melón, papája, banány… Cestou naspäť si nás opakovane našiel potápač a ukazoval nám vylovené hviezdice farieb od výmyslu sveta.
Podvečer po návrate sme zase raz riešili kopanie reality. Hladné sme, treba nám zohnať jedlo. No keďže sa nám hneď nechcelo z pohodlia vyklímovanej izby, napili sme sa vody a radšej sme si zacvičili. Že veď potom sa ešte pôjdeme prebehnúť kúsok ďalej do centra a určite dnes zoženieme i pečivo. Neviem, kde sa v nás po 3 týždňoch stále bral ten nekonečný optimizmus a sila. Ľudské telo v symbióze s mysľou sú hold zázračné.
Rýchle rovinky za jedlom
Zo dňa na deň sme sa cítili viac aklimatizované. Na dusno (cca 25 – 26 stupňov aj večer), vlhkosť (tak 70 – 80%), piesok, členité (alebo rozbité) cesty, davy miestnych i divokú dopravu. 💪 Naordinovali sme si pomedzi klus aj 7 rýchlych 200-viek. A tak nejako zvrátene nás to bavilo. 🤪 Podarilo sa to potiahnuť viac do centra, kde sme objavili pekárničku. Dôležitá misia dňa bola našťastie úspešná. 😇🍞 Polovicu z toho sme zožrali hneď pred predajňou a s tou druhou polkou vo veste sme potom doklusali na ubytko.
Dať pláži aj ostrovu dovi
V deň odchodu nám od rána pršalo. Škoda. Ale zase, ani to nám nezabránilo stráviť deň vonku. V mori a na pláži. Daňou za to boli mokré veci, ktoré potom smrdeli až do Viedne. Čo už.
Keď na chvíľu prestalo pršať, vzduch bol jedna veľká sauna. Avšak mali sme šťastie, že more v posledný deň ustúpilo tak, že sa dalo prebehnúť niekoľko kilometrov z pláže Nungwi až na Kendwu. 🏃🏝️ No boli sme také uvarené vo vlastnej šťave, že sme si museli dať niekoľkokrát prestávku na kúpandu.
Tak, zažili sme tu asi všetko, teraz už len ostáva zbaliť si veci a pomaly sa taxíkom presunúť na letisku. Nadránom sa letí domky. Ubehlo to, ale na druhej strane sme mali pocit, že už sme tu strašne dlho…
Šablovrhy na trajekte a strastiplná cesta z prístavu na letisko
No dobrodružstvo sa ešte neskončilo. Chcelo to veľa sebazaprenia dôjsť až na letisko v Dar Es Salaam. Najprv cesta trajektom. Celá posádka dovracaná ako našu loď hádzalo. 😂🙈🤮 Plus nepustia do toho pre „lepšiu náladu” film o obchode s bielym mäsom? Scénky, ako Silvester Stallone rozseká vrahov svojej dcéry a jednému z nich zaživa vytiahne srdce, zdvihne kyselinu do výšin spolu s vlnami. 🫣 Ale personál bol stále pozitívne naladený a snažili sa nam predať nejaké predražené čokolády. Legenda hovorí, že keď ješ čokoládku, nevraciaš… Strašne sme boli radi, keď sme túto jazdu úspešne zakončili nedovracané. Avšak sranda pokračovala…
Vystúpite z lode, že zoženiete taxík na letisko, ale nie, nezoženiete. Cesty také rozdrbkané po celodennom daždi, že 10 kilometrov trvá aj 2 hodiny, plus problém s benzínom a premrštené ceny za odvoz (40 až 50 dolárov). 🙈 Tak ideme radšej kúsok peši a že veď potom uvidíme, či sa nestane zázrak. 🤩 Alebo nás niečo na týchto cestách potme nezabije 😂☠️
Po zhruba 2 kilometroch prišiel zázrak číslo 1. Objavili sme pokojné útočisko v podobe pizzerie. Vnútri sedeli podobne hotoví ľudia ako my. Popri čakaní na objednávku sme sa navzájom podporovali. Potom prišiel zázrak číslo 2. V podobe zlatej čašníčky. Nezištne sa nám rozhodla pomôcť a zavolala nám po známosti taxík. A už to zrazu išlo aj za cenu 10 dolárov. Ešte s nami dokonca i počkala vonku, kým prišiel šofér a dohliadla, aby sme v poriadku nastúpili. Úplne nás to dojalo. Objali sme ju a zaželali jej veľa šťastia v živote. Zaslúži si ho.
Na letisku sme sa zvítali so „starými” známymi východniarmi, s ktorými sme prekecali aj transporty smerom do Afriky. Radi sme ich videli. Boli to také spriaznené inšpiratívne duše. Čas do odletu nám tak opäť ubehol rýchlo popri vymieňaní zážitkov. V lietadle sa o nás zase raz špičkovo postarali a nás po strastiplnej ceste zaslúžene vyplo.
